Vybavení do hor 1953

V dalším díle našeho seriálu Ze zaprášeného batohu se můžete potěšit popisem a obrázky vybavení z poloviny minulého století. Našli jsme je ve slovensky psané knize Radka Roubala Horolezectvo pre každého, kterou vydalo Nakladateľstvo Cestovného ruchu v Bratislavě v roce 1953. Víte třeba, co jsou to tricouni?

„Dnešný horolezec chodí do hôr v krátkych pumpkách a vo vetrovke či kazajke buď z balónového hodvábu alebo ešte lepšie z jemnejšej celtoviny. Manchestrová látka ťažko schne. Bez riadneho odevu a obuvi môže sa horolezecký výstup ľahko zmeniť z pôžitku na utrpenie, ba katastrofu. Pri zimných túrach musíš rátať s bivuakom, je preto dobre, keď na túry berieš Zdarského celtu, spací vak, varič, zápalky, proviant, o teplej bielizni ani nehovorím.

Vetrovka:

Najvhodnejším materiálom na vetrovku je stanovina (pokiaľ možno jemnejšia); balónový hodváb sa ľahko trhá a rýchlo derie. Vetrovka musí mať bezpodmienečne kapucňu a musí byť dostatočne dlhá a voľná a to tak, aby si si ňou mohol zakryť kolená, keď si sadneš a kolená pritiahneš k telu (dôležité pri bivuaku). Zapínanie môže byť rôzne ,ale zadrhovadlá sa pri zimnom horolezectve neosvedčujú. Možno, že ti viac povie kresba.

Pohorky:

Dobré horolezecké baganče sú pre horolezecké túry nevyhnutné. Majú byť z dobrej, vláčnej nepremokavej kože, pokiaľ možno najmenej švov. Špica a päta má byť zosilnená. Podošva musí byť podbitá. A to buď kovaním obyčajným, ktoré sa dnes takmer už nenosí, lebo sa lepšie osvedčilo kovanie špeciálne, tzv. tricouni (vyslov trikuny), alebo opatrená podrážkou i podpätkom z gumy, typu wibram. Je to profilovaná vulkanizovaná guma, ktorej používanie sa všade vo veľhorách osvedčilo, v lete i v zime (wibramy zhotovuje Obnova, nár. podnik, Gottwaldov-Malenovice. Stačí, keď ta zašleš svoje staré pohorky, len nech majú dobré svršky, a dostaneš zpät pohorky s wibramovou podrážkou ako nové).

Pleciak:

Môžem ti odporúčať iba pleciaky s kostrou či už rákosovou alebo kovovou (duralovou). Placiak s kostrou neprilieha na chrbát, preto netlačí a nezohrieva. Dobrý pleciak je nepremokavý, objemný a ľahký. Na vlastné horolezecké výstupy sa však pleciak s kostrou nehodí, používaj preto malý pleciak bez vystuženia, aby bol poddajný a neprekážal pri lezení.

Odpočinek při zimním výstupu na Ľadový štít	Jižní stěna Mačacej veže

Stan je domom horolezca vo vysokých horách. Nepremokavý a dostatočne skladný je ochranou proti vetru, dažďu a zime. Každý vysokohorský stan má podlahu zo stanoviny, prípadne i podsadu.

Letný stan:

Dvojmiestny A-stan „áčko“ výška 125 cm, šírka 160 cm, dĺžka 210 cm, s podsadou 20-25 cm vysokou a s podlahou, šitou s podsadou a strechou v jednom celku. Stojí na dvoch rovnako dlhých tyčiach (skladacích duralových trubkách). Stanová strecha má odkvapové spády na dve strany.

Zimný stan

Ten musí vydržať nárazy snehovej fujavice a ťarchu cez noc napadaného snehu. Typ a rozmery zimného stanu sú tie isté ako u letného stanu, podsada môže byť o niečo vyššia. Podlaha stanu je bezpodmienečne potrebná, rukávový vchod výhodný (v tomto prípade musí mať stan okienko a vetrací otvor).

1. šnúra silnejšia než na letnom stane; 2. okienko: celuloid v drevenom rámčeku, aby pri vetraní mohol sa celuloid povytiahnuť; 3. vetrací otvor: buď ako okienko vpredu, alebo všitý štvorček (10×10 cm) riedkej ale pevnej tkaniny; v tomto prípade je nutná záchlopka (z) zo stanoviny, na patentky; takáto záchlopka je dobrá aj na prednom okienku; 4. rukávový vchod: výška rukáva 70 cm, šírka 60 cm, dĺžka 60 cm; 5. uzáver rukáva (šnúra).

Páperový spací vak:

Jeho povlak je zo sýpkoviny, obal zo celtoviny (pozn. red. – spacáky měly tehdy ještě jeden vrchní obal z celtoviny, protože sypkovina, ve které bylo peří, byla příliš zranitelná – slovo obal je tedy použito v trochu jiném smyslu, než znamená dnes). Dobrý spací vak nemá vážiť vyše dve kilá. Spací vak musí byť prešívaný preto, aby sa páperie neshrnulo na jedno miesto. Zapínanie na gombičky (zadrhovadlo sa rado „zadrhuje“) nech je znútra kryté osobitnou páperovou podložkou.

Nafukovací matrac:

V zime sa niekedy užívajú nafukovacie matrace z gumy, aby spací vak neležal priamo na podlahe alebo na snehu. Jeho nevýhodou je jednak váha (až 3,5 kg) a jednak to, že na chladnej teplo nevodivej gume sa srážajú pary, takže gumový matrac sa cez celou noc pod tebou „zapotí“. Gumový matrac môžeš pomerne ľahko vyrobiť aj sám. Stačí na to 6 až 8 bicyklových duší, rozrezaných 3-4 cm od ventilu. Obidva konce si dáš dobre zavulkanizovať a potom už len zasunieš do obalu, ušitého na mieru nafúkaných duší – a matrac je hotový. Ak máš dobrý spací vak, môžeš sa odvážiť stanovať aj bez ťažkého matraca, keď ako izolačný materiál použiješ lepenkový papier, staré noviny v niekoľkých vrstvách, či rezervný stanový dielec.

Rada na záver. Na výstroji a výzbroji nešetri! Snaž sa, pokiaľ to je to možné, zaobstarať si najkvalitnejšie veci. Hory vyžadujú kvalitu ľudí i materiálu!“

Kniha Radka Roubala je svědectvím stavu výstroje a výzbroje v polovině minulého století (je až neuvěřitelné, jak se vybavení od té doby změnilo) a také připomene slovenštinu z dob společného státu (doufáme, že jsme neudělali příliš mnoho chyb :)). Kniha je také nechvalně známá citátem z politicky laděné předmluvy jakéhosi Jozefa Brandobura (na webu člověk toho jména figuruje jako překladatel, těžko říci, zda je to ten samý) s komunisticky bojovným odstavcem: „Celým človekom si aj na svojom pracovisku, uplatňuješ svoje schopnosti pri budovaní nášho života, lebo chceš byť uvedomelým radovým vojakom socializmu v našom štáte, uvedomelým vojakom mieru na celom svete. Chceš bojovať proti tým, čo chcú vojnu.“ Tuhle agitku autor tehdy asi těžko mohl odmítnout.

Náš článek je současně poděkováním minulým generacím za prošlapanou cestu k dnešnímu outdoorovému vybavení. Pokud máte zajímavé materiály o dávném vybavení, nebo můžete historické batohy, spacáky, vařiče či oblečení dokonce nafotit a kratičce o něm napsat, budeme rádi, když do našeho seriálu o vybavení ze zaprášených batohů našich otců a dědů přispějete i vy.

© Svět outdooru, září 2009, text vybral a repro obrázků z knihy Radka Roubala Horolezectvo pre každého z roku 1953 připravil Jiří Červinka.