Slovák Zoltán Pál se pokusí o překonání rekordu Denise Urubka

Co konkrétně obnáší dokončení projektu “Sněžný leopard“?

Vystoupit na pět sedmitisícovek, které ležely na území Sovětského svazu.

Rekord Denise Urubka platí už 15 let a není to náhoda

Denis Urubko (40) patří k absolutní horolezecké špičce. Už v 35 letech se mu podařilo stanout na všech čtrnácti osmitisícovkách a to bez kyslíku, z toho tři prvovýstupy na Manáslu, Čo Oju a Broad Peak. Stihl to za pouhých devět let.

Na Makalu dokonce uskutečnil zimní prvovýstup a v roce 2011 se mu to povedlo také na Gasherbrum II, kde vystoupil už po druhé, stejně jako na Lhotse v roce 2010. Celkem má na svém kontě 19 úspěšných výstupů na osmitisícovky. Dále drží spoustu rychlostních rekordů v souvislosti nejen s osmitisícovkami.

V roce 1999 se mu podařil neskutečný kousek, když v pouhých 26 letech vystoupil na všech pět sedmiček bývalého Sovětského svazu, a to za pouhých 42 dní. Nutno dodat, že se mezi základními tábory přesouval vrtulníkem. Do té doby neměl vylezenou žádnou osmičku. Společně s ním na všech pět vylezl také Andrej Molotov. Simone Moro byl třetím členem týmu, ale neuspěl na Pik Pobědy.

Sled výstupů z roku 1999

16. července – Pik Lenina

27. červenec – Štít Korženěvské

7. srpna – Pik Komunizma

19. srpna – Chan Tengri

24. srpna – Pik Pobědy

V rámci akce „Khan Tengri Mountain Festival“ uskutečnil rychlostní rekord, když z BC (4200 m) na vrchol Khan Tengri (7010 m) vystoupil a zase se vrátil za neuvěřitelných 12 hodin a 21 minut.

Zolo se i přes ohromující čísla pokusí jeho rekord překonat a navíc sólo

Letošní rok chtěl pojmout jako přípravný a vystoupit na tři vrcholy –  Pik Kommunizmu, Štít Korženěvské a Pik Lenina. Následující sezónu se chtěl aklimatizovat na známé čínské sedmičce Muztagh Ata a poté spustit svůj závod s časem. Prvními zastávkami měly být nejobtížnější z pětice vrcholů, a sice Pik Pobědy a Chan Tengri. Kvůli osobním důvodům je vše jinak a Zolo zkusí všechny vrcholy už letos.

Pokud by se to Zolovi povedlo, jednalo by se o výkon, který by měl světové parametry. Dosud se žádnému Slovákovi nepodařilo zkompletovat Sněžného leoparda, který čítá pět vrcholů.

Do roku 1990 stačilo k tomuto ocenění vystoupit pouze na čtyři z nich. V letech 1985 – 1989 nebyla Pik Pobědy na seznam zařazena. Sněžného leoparda v takovéto podobě získali v roce 1989 Jarík Stejskal a Milo Neumann. Ještě doplním, že mezi roky 1961 – 1984, ve výčtu chyběla Chan Tengri.

Kde jsi byl nejvýše? Můžeš blíže specifikovat?

V roku 2008 som sa dostal na Pik Razdelnaja do 6200m. Moji druhovia nezvládli aklimatizáciu a tak som s nimi zostúpil do C1 do 4100 a následne som ich odprevadil do BC 3700m. Dva dni som varil a míňal svoje zásoby pre ich vyčerpané telá a tak som už nemal žiadny proviant. Uistili ma spolulezci, že ich zásoby tam zostali a tak som sa vybral späť na ľahko bez zásob. Môj stan bol používaný a vykradnutý. Takže som pochopil, že tu asi končí moja cesta. Skoro ráno som našiel na prechádzke starú hrdzavú konzervu a hlad ma premohol. Na ceste z 5200m do 6200 som už mal rôzne príznaky otravy jedlom. V noci to prepuklo a odrovnalo ma to maxima. Okrem toho sa spustila víchrica takých rozmerov, že keď som sa ako dostal zo stanu, tak tam už nebol žiadny.

Jaké máš zkušenosti s vysokohorskými podmínkami?

Už v roku 1999 som mal možnosť liezť v Alpách. Takmer pol roka som pracoval vo Švajčiarsku a väčšinou času som strážil kravy a staral o ne. Chatrč som mal v 2000m výške a okolo mi robili spoločnosť trojtisícky. Tým pádom som ich potreboval všetky navštíviť. Mám za sebou asi 30 4000 metrových vrcholov. Na niektorých som stál viac krát. Na Blancu som mal šťastie 20 krát. Množstvo 3000 vrcholov a z toho na Grossglockner som vystúpil 45 krát rôznymi cestami.  Castor, Mont Blanc, Gerlach a Elbrus s nevidiacim športovcom, kde sme išli vždy náročnou cestou bez podpory. V Pamíre zopár štvor a pät tisíc metrových vrcholov. Okrem toho kopec lezeckých výstupov v Tatrách v lete aj zime. Najviac preferujem a najviac sa cítim silný v zimnom a ľadovom lezení. Nie som so svojou telesnou schránkou žiadny ladný tanečník a mám dosť slušný fyzický fond a veľkosť XL. Vždy v Chamonix si uvedomujem ten rozdiel medzi mnou a tamojšími vodcami, ktorí majú väčšinou 65kg a 165cm. Skoro som pochopil, že nebudem skalolezec s VIII cestami. Pochopil som svoje prednosti v horách a tak robím hlavne horolezectvo a alpinizmus. Tu sa moja výška 190 a váha 88kg dá slušne využiť. V Pamíre som si uvedomil, že týmto smerom a uberiem a pokúsim sa sem vrátiť a liezť po vysokých kopcoch.

Kdy jsi začal s tréninkem a jakou má podobu?

V roku 2010 som už začal so systematickým tréningom a mal som pripravený program výstupov za 40 dní od Kirgizskej a Tadžickej horolezeckej federácie, ale osobné dôvody mi prerušili plány. Od tej doby žijem iba pre tento sen a motivácia mi graduje stále viac. Zo začiatku som si povedal, že sa pokúsim o všetkých päť behom sezóny a postupne som prichádzal na to, že Denis Urobko je tiež iba človek, tak isto ho mama porodila a tak to je určite možné vyliezť, tak rýchlo ako on. Samozrejme si uvedomujem jeho skúsenosti a históriu. Patrí medzi najuznávanejších a najaktívnejších lezcov vo vysokých horách. No, iba tak zistím, či na to mám ak to skúsim.

Zoltán Pál

Ráno vstávam o 5´20 a idem hneď behať od 9 do 15km.  Behám doma v Maďarsku (blízko hraníc SK a AT), kde ani chýru ani slychu po kopcoch. Po príprave stravy do práce sadám na bicykel a tlačím do pedálov 42km tam a 42km späť. Žijem horami už veľa rokov a tak všedný týždeň je mojou snahou odporučiť adeptom do hôr vhodné vybavenie.  Pracujem v outdoor obchode TREKLAND v Bratislave. Víkendy sú v znamení hôr, behania v kopcoch aspoň 25-30km alebo 3-4h na biku. Behávam v Karpatoch, na Devínskej Kobyle. Veľmi často trénujem na Schneebergu a v Raxoch. V zime som sa snažil liezť ľady a zimné výstupy bez istenia a dostať sa do stavu úplného sústredenia na to čo robím. Skialpinizmus je mi veľmi blízky taktiež a rád trávim čas v Rakúskych horách typu Glocknergruppe, Venedigergruppe, Dachstein alebo Ötztal. Prvú previerku som si určil prechod hrebeňov v zime. Chcel som otestovať svoju vytrvalosť a mentálnu silu. Po Choč ma sprevádzal kamarát a kolega v jednom. Hlavné hrebene: Západné Tatry, Chočské Vrchy, Veľká Fatra a Nizke Tatry mi dali odpoveď na množstvo otázok. Skončil som predčasne na Čertovici po 220km s prevýšením hore takmer 14 000m a dole 15 000m . Silná víchrica mi nadelila lekciu po ideálnom týždni a po príchode na Čertovicu som dostal správu, že sa priateľka odsťahovala a nechala auto v Štiavnici. Tak som ukončil prechod predčasne a výzvou bolo dostať sa domov . V júni, tri týždne pred odletom idem skúsiť šťastie v behu na 140km. Tento ultra beh ma dostatočne preverí opäť. Následne by som chcel stráviť 10 dní vo Walliských alpách a postupne sa aklimatizovať a prespávať najvyššie ako to bude možné. Od výstupu na Pik Lenina som taktiež pochopil, že tu nejde iba o fyzickú kondíciu ale aj mentálnu. Od tej doby sa snažím trénovať aj svoju myseľ. Uvedomil som si, že myseľ riadi telo a telo je iba nástrojom. Za tie roky som sa dostal do veľmi dobrej pohody a teraz sa cítim dozretý na tak veľké projekty.

Jak plánuješ přesun mezi vrcholy?

Najväčší problém celej akcie. Od januára riešim logistiku a podľa všetkého je to, to najnáročnejšie na celom projekte. Všetko sa točí okolo helikoptérach, ktoré majú daný termín a hlavne nemenný. Veľké množstvo mailov a rôzne návrhy riešime takmer týždenne a stále netuším ako to dopadne. Dostal som domácej agentúry ponuku na 5 x 7000 behom dvoch mesiacov a ja som prerobil plán podľa svojej predstavy. Zatiaľ som to vypracoval, tak aby som dodržoval termín odletu helikoptér. Tých 40 dni som zatiaľ navrhol bez transportu, ktorý zaberá veľa času. Je tam všetok čas čo budem liezť alebo čakať na počasie. Čakám však na odpoveď od Denisa Urobka ako to mal on navrhnuté. Je tam samozrejme možnosť objednať si helikoptéru aj mimo, ale to z finančného hľadiska neprichádza do úvahy u mňa. Už sa to však rysuje aj so skoršími odchodmi zo základných táborov. Je to otázka hlavne financií.

Od kdy se počítá započetí pokusu? BC? Vrchol?

Na toto som sa pýtal Denisa Urobka, no, zatiaľ som nedostal odpoveď. Uvažujem akurát napísať Simonemu Morovi, ktorý bol pri tom. Určite sa budem musieť aklimatizovať aj na mieste, ale vynechám Pik Petrovskyj a aj okolité kopce okolo 4500m. Toto by som mal absolvovať už v spomínaných Alpách. Zatiaľ som doladil program, tak aby som tam nerátal transport medzi horami, ale oficiálne to budem vedieť až po odpovedi kompetentného Denisa. Ja som si to naplánoval zatiaľ tak, že prvých desať dní by som sa aklimatizoval na Pik Razdelnaja a v okolí samotného Pik Lenina. Následne by som začal projekt a od toho dňa by sa rátali dni. Všetko však bude záležať na počasí a podmienkach, ktoré budú panovať v horách. No a ešte mať neuveriteľne veľa šťastia a veriť na zázraky.

Proč ses rozhodl jít sólo?

Ja mám veľmi silnú motiváciu a ťažko sa hľadá partner s takou istou motiváciou. Nikoho som nedokázal nájsť na tento projekt. Takého, ktorý je aspoň tak na tom ako ja. Ako po fyzickej tak aj mentálnej stránke. Samozrejme aj skúsenosťami.  Buď rodina, financie, alebo rôzne problémy majú moji spolulezci. Rozhodnutie prišlo z mojej strany, keď som viac krát liezol s oveľa mladšími ambicióznymi spolulezcami a dosť ma zdržovali. Mám veľmi dobrú kondíciu a dostatok skúsenosti. Dokážem prešliapavať hlboký sneh, nosiť veľký a ťažký batoh a liezť aj na hrane svojich možností. Pochopil som, že sám dokážem byť rýchlejší. Toto je dôležitý faktor vo veľkých horách. Taktiež je tam veľká zodpovednosť za druhého a ak budem mať pomalšieho parťáka bude mi brzdou. V tej výške a v tom vypätí je ideálne riešiť svoje trable a rozhodnutie za seba. Veľa chodím sám po horách a tak som si vedomí rizík. Cez ľadovce sa pokúsim niekoho nahovoriť na naviazanie sa na lano. Na druhej strane poznám dosť dôkladne svoje hranice a tak verím, že dokážem triezvo vyhodnotiť každý krok. Netlačí ma tam iba moje ego s tým, že za každú okolnosť musím na vrchol. Mám rád život a určite by som rád liezol ešte kopec rokov.

Z jakého vrcholu máš největší obavy a proč?

Jednoznačne z Pik Pobeda. Je to hora hôr. Je to hodnotnejší výstup a náročnejší ako mnoho 8000. Jeho 6km ostrý hrebeň vo výške okolo 7000m je previerka ako hrom a to ešte treba na vrchol a naspäť. Je tam zvláštna klíma a extrémna zima. Tak ako na Pobede tak aj Komunista má vo výškach lezecké pasáže. Tu nie je hromadný výstup módou a bude fajn ak tam niekto zavitá. Nerátam tam s vyšliapaným chodníkom a servisom ako na Everest. Ani Pred rokom sa nik nedostal na Pobedu a na Komunistu. Ale každý kopec je pre mňa veľkou výzvou. Viem čo dokáže aj Pik Lenina, ktorý množstvo lezcov dehonestuje na jednoduchý. Ja mám odlišný názor. Nie je tam technicky náročné lezenie, ale zima, výška a dlhý nekonečný hrebeň na vrchol  tiež dokáže odradiť mnoho adeptov. Na Korženevskej bol kolega Mišo v 2009 a tak mám úplné info o výstupe s fotkami. Ani jeden vrchol nebude za darmo a prechádzka po ružovej záhrade.

Má tvé rozvržení vrcholů do dvou let co dočinění s šancemi na dokončení leoparda? Respektive první sezónu začneš Komunizmou, Korženěvsko a Leninou a druhý Chan Tengri a Pobědou.

Od začiatku som mal plán na jeden pokus skúsiť všetky vrcholy. Mňa ani nenapadlo rozložiť výstup na dva roky. Zmenil som to iba kvôli bývalej priateľke, ktorá chcela natočiť dokument a práve preto som sa nechal zlomiť. Mala ambície točiť horské dokumenty a ja som jej chcel dopomôcť k jej snu. Dohodli sme sa, že ten prvý rok z dokumentuje všetko čo sa dá a pokúsim sa ju dostať na Lenina. O niekoľko týždňov však začala naliehať, že chce aj na ostatné a do konca na všetky. Tak som rezolútne zamietol túto variantu pre jej minimálne skúsenosti v tak náročných podmienkach. Bola so mnou na Elbruse a tam som pochopil, že nie je na tom tak ako to prezentuje. Má veľmi vysoké ambície v horách ale naozaj minimálne skúsenosti.  Pochopil som aj náročnosť filmára vo výškach, keď sme boli na Elbruse a urobili z toho dokument. Od jej odchodu za zmenil opäť zámer a pracujeme na pláne zvládnuť všetko počas tohto leta. Tým pádom sa nebude robiť dokument, o ktorý mala veľký záujem aj RTVS.

Spojil jsi se třeba nějak s Denisem Urubkem kvůli informacím?

Tak ako som písal, ozval som sa mu, ale nereaguje. Predpokladám, že je mimo a niekde lezie v Himalájach. Pokúšam sa však kontaktovať koho sa len dá aby som zistil ako sa to dá logisticky zvládnuť. Verím, že čoskoro mi príde odpoveď bude mi jasné ako na to aby to bolo čo najčistejšie spôsob výstupov. Vlani som sa dozvedel o Johnovi Guptovi z Anglicka, že sa pokúša so svojim lezeckým partnerom o zlomenie rekordu a oslovil som ho, či by sme nespojili sily. Viem, že behom 30 dní sa im podarilo vystúpiť na 3 vrcholy. Na prvé maily odpovedal  ale po návrhu sa odmlčal a už neodpovedal na maily.

Díky za rozhovor a hodně štěstí!