Náš slovenský kolega Vám v tomto článku nabízí něco ze svých bohatých a osobních zkušeností s medvědy hnědými. Případy napadení medvědem jsou velmi často silně medializovány. Dozvíte se o prevenci, správném chování při bližším kontaktu a obvyklých reakcích medvědů. Článek uveřejňujeme v původním, tedy slovenském znění.
Pred medveďom som mal vždy značný rešpekt, bol to rešpekt z nepoznaného. Po mojich stretnutiach s medveďmi mám pred nimi ešte väčší rešpekt, ale je to už rešpekt z poznaného! Môj rešpekt nepredstavuje strach, aj keď som mal sto kilového macka na desať metrov, môj rešpekt predstavuje iba to, že v plnej miere budem dodržiavať pravidlá, ktoré zamedzia „prekvapenie“ medveďa mojou osobou.
Dnes stretnúť medveďa v horách stredného a severného Slovenska už nepovažujem za raritu. Prečo? Jednoducho preto, že roku 1975 bolo na Slovensku 430 medveďov a dnes ich je cez 1300. Roku 1999 ich bolo 1288 a ročne sa zastrelí približne 20 medveďov a ročný prírastok je približne 55 medveďov. Pre zaujímavosť uvediem, že v národnom parku Vysoké Tatry sa nachádza približne 50 medveďov.
Revír medveďa je od 30 do 70 km2, znamená to, že mladé jedince sú vytláčané na okraj lesa, nakoľko medvede na Slovensku sú premnožené. Preto stretnúť medveďa priamo nad dedinou, ktorá sa nachádza v spomenutej oblasti Slovenska, nie je vôbec problém. Každé stretnutie človeka s medveďom obnáša riziko, nakoľko medveď na človeka môže zaútočiť aj bez zjavných príčin, t.j. nevieme logicky objasniť príčinu útoku.
Medveď môže zaútočiť, ak:
– sa cíti ohrozený,
– je náhle prekvapený,
– chráni si mláďatá,
– je chorý alebo poranený,
– resp. útočí bez zjavnej príčiny.
Najpodstatnejší faktor pre útok medveďa je prekročenie jeho únikovej vzdialenosti človekom, úniková vzdialenosť medveďa je približne 10 metrov. Znamená to, že ak nás macko zaregistruje na 10 a viac metrov, mal by sa nám vyhnúť, v inom prípade, ak nás macko zaregistruje pod 10 metrov ( macko je náhle prekvapený – doslova vyplašený ), je veľká pravdepodobnosť že na nás zaútočí, nakoľko sa bude cítiť ohrozený a naša vzájomná vzdialenosť je pod jeho únikovú vzdialenosť. V takejto situácii by som si osobne okamžite ľahol a robil mŕtveho … viď. nižšie.
Druhým najpodstatnejším faktorom pre útok medveďa je, ak sa dostaneme medzi medvedicu a mladé, ale o tom trošku neskôr…
Preto v Slovenských horách s výskytom medveďov:
– pohybujeme sa po turistických značkovaných chodníkoch a hlasnejším hlasom ( rozprávame sa, ak sme sami tak robíme občas hejahejááá … alebo spievame – hlasnejší hlas neznamená kričanie! ) dávame medveďom o sebe vedieť, najmä skoro ráno a večer, keď sú medvede ešte na potulkách lesom – medveď za potravou môže prejsť aj cez 20 kilometrov. Medveď je plachý a človeku sa „normálne“ vyhýba, ak ho zaregistruje na diaľku, t.j. dostatočne skoro.
O sebe dávame vedieť najmä v neprehľadných úsekoch, napr. cesta vedie v okolí hustejšieho porastu, resp. pred prudkou zákrutou, a ak ideme oproti vetru.
Plachosť medvede postupne strácajú, najmä medvede vo Vysokých Tatrách, kde približne 5% medveďov prehľadáva odpadkové koše a kontajnery. Takto v blízkosti chát môžeme medveďa stretnúť už aj za bieleho dňa! Takéto medvede sú taktiež nebezpečné!
Na takéto medvede potom náš hlas a spev už v lese moc neplatí, čo môže mať za príčinu stretnutie sa s medveďom, ak aj dodržiavame všeobecne doporučovanú prevenciu! Napraviť tento stav môžeme iba my! Zvyšky potravy a obaly z potravín budeme uskladňovať v chate v plastových obaloch ( v plastových sáčkoch ) a odpadky do kontajnerov dávame tesne pred odvozom odpadu, resp. požiadame o to chatára ( chatárku :-), alebo suseda ( susedku :-), ktorý v danom čase bude na chate.
Ak kempujeme, tak jedlo máme uskladnené v aute.
Ak sme klasickí outdooráci, tak jedlo si môžeme uskladniť:
– aspoň 200 metrov od nášho tábora
– na skalnú stenu : dĺžka tela medveďa je 1,7 až 2,2 metra ( medveď postavený na zadných labách je ešte väčší – vyšší! ), preto jedlo ukladáme dostatočne vysoko
– pod skalu, do skalnej štrbiny : diera užšia ako 20 cm a hlbšia ako 120 cm je pre macka nedosiahnuteľná
– medzi dva stromy, ktoré sú od seba vzdialené aspoň 6 metrov. Jedlo umiestnime ( zavesíme ) minimálne do výšky 4 metre a presne medzi stromy.
Medvede sú šikovné, vedia rozviazať jednoduchšie uzly, resp. vedia ťahať za lano, „otvárať“ konzervy, preto jedlo musíme zabezpečiť tak, aby sa takýmto spôsobom medveď nemohol k nemu dostať.
– jedlo umiestňujeme na viacerých bezpečných miestach
– jedlo balíme tak, aby sme medveďa zbytočne neprilákali „dráždením“ jeho čuchu
V stane nesmieme mať ani zubnú pastu, mydlo, parfumy a iné prenikavo voňajúce veci, ktoré by mohli prilákať medveďa až priamo do stanu, o jedle v stane ani nehovoriac. Medveď zacíti aj neumytý riad, resp. oblečenie, v ktorom sme varili. Medveď má výborný čuch a človeka po vetre a v rovinatom teréne zavetrí aj na 5 kilometrovú vzdialenosť. Ale pozor, zavetriť človeka je jedna vec a vyhnúť sa mu je druhá vec, nezabúdajme že medvede vo všeobecnosti strácajú plachosť!
Poznámka:
V stane máme varič v pohotovostnej polohe ( ak ho máme ), t.j. ak by sme zaregistrovali medveďa v blízkosti stanu ( napr. v noci ), okamžite zapálime varič, medveď sa bojí ohňa. V prípade útoku, resp. zvedavosti macka, varič pustíme na plno a držíme ho pred sebou v smere medveďa! Ak sme v lokalite s veľkou pravdepodobnosťou stretnutia sa s medveďom, doporučujem po celú noc udržiavať táborový oheň ( pozor na požiar, resp. na vzplanutie vecí v tábore – napr. nespíme blízko ohňa a pod. ).
Varíme dostatočne ďaleko od tábora, aspoň 100 metrov ( pre tých, ktorým sa to zdá veľa, tak minimálne 50 metrov, ale táto vzdialenosť už predstavuje veľké riziko, že prilákaný medveď vôňou zablúdi aj do tábora ) a hlavne po vetre, aby sme neohrozili tábor. Tábor a zvolené miesto na varenie by mali byť navzájom viditeľné a nemali by byť v blízkosti hustejšieho porastu, resp. v hustejšom poraste, kde je menšia viditeľnosť, pretože neskôr zaregistrujeme blížiaceho sa medveďa.
Oblečenie nahriaznuté pachom z „kotlíka“ nenechávame v tábore ( v stane ), resp. v takomto oblečení nejdeme ani na túru.
Táborisko umiestňujeme mimo vodných zdrojov, t.j. mimo potokov, ktoré medvede pravidelne navštevujú, resp. kvôli hukotu vody nás medveď nebude počuť. K vodným zdrojom vedú lesné chodníčky, resp. lesné chodníčky môžeme vidieť aj na iných miestach, takýmto miestam sa vyhýbame taktiež. Taktiež tábor nebudujeme v blízkosti väčších zdrojov medvedej potravy ( medvedia potrava : žalude, bukvice, ovos, maliny, čučoriedky, jahody, brusnice, šípky, hríby, zdochliny, ovocie z horských záhradách a v blízkosti ciest a pod. ). Taktiež netáboríme v blízkosti salašov. Ak je v blízkosti nejaká zdochlina – uhynuté zviera, tábor postavíme v dostatočnej vzdialenosti od daného miesta.
– na miestach s viditeľnosťou na malú vzdialenosť ( hubárčenie, túlanie sa lesom ) je potrebné robiť väčší hluk, nakoľko môžeme sa dostať do bezprostrednej blízkosti od medveďa ( cez deň je medveď v húštinách, kde spí a „relaxuje“ ), resp. ak ideme oproti vetru. V takýchto situáciách je potrebné byť ostražitý, pôjdeme pomalšie a neustále sledujeme okolie.
– písal som, že do stanu nepatria prenikavo voňajúce veci, taktiež nepatria „na nás“, t.j. „voníme“ potom a nie voňavkou a pod.
– neposlušných psíkov musíme mať na vodítku
– ak nájdeme medvedí brloh, nevchádzame do neho a nehádžeme do neho ani kamene, resp. iné predmety. Čo najskôr sa vzdialime a bez kriku!
Stretnutie s medveďom:
Každá situácia je iná, preto sa nedajú zadefinovať 100% návody čo robiť, keď stretneme medveďa. Jedná sa iba o základné pravidlá, ktoré nám zvýšia šancu na správne reagovanie v danej situácii.
Medveď dokáže úderom tlapy zabiť dospelý hovädzí dobytok, bez problémov strhne srnu, diviaka aj jeleňa, rozláme 5 cm hrubú dosku, pribité dosky 150 milimetrovými klincami vyťahuje bez problémov, armatúru „trhá“ akoby bola z drôtiku…, dosiahne rýchlosť cez 60km/h, je dobrý plavec a lezec, preto nenahovárajme si, že práve nás medveď ušanuje. Tento klam nás môže stáť život! Aj keď starí horár vám povie, že medveď človeka zabiť nechce … ale zranenia ľudí po útokoch medveďa boli už veľakrát veľmi, veľmi vážne. Skutočný outdoorák dbá na prevenciu, a to nie iba pri medveďoch, ale vždy a všade, pretože vie že opatrnosti nikdy nie je dosť!
Základné pravidlo je nepodľahnúť panike. Bude sa to niekomu možno zdať ako nemožné, keď človek bude mať kúsok od seba medveďa, ale je to tak! Medvede majú lepší zrak ako my, ale nehybné predmety sú schopné rozoznávať iba na menšiu vzdialenosť. Čo z toho vyplýva? To, že my môžeme zbadať medveďa, ale on nás nemusí registrovať, keď napríklad ideme oproti vetru a potichu. Ak by sme sa bezhlavo rozbehli, medveď by nás mohol veľmi rýchlo zaregistrovať. Ak zachováme kľud, tak sa dokážeme pomaličky a potichu ( medveď veľmi dobre počuje ) vrátiť späť, odkiaľ sme prišli. Preto pri stretnutí s medveďom vždy okamžite zastaneme a budeme stáť absolútne bez pohnutia!!! Zastaneme a uvidíme reakciu medveďa, buď nás neregistruje, alebo áno.
Ak nás neregistruje, máme dve možnosti:
– buď budeme stáť bez pohnutia na mieste a počkáme kým sa medveď nevzdiali ( za predpokladu, že nesmeruje k nám, resp. ak nás nezaregistruje neskôr ),
– alebo sa veľmi, veľmi pomaličky a maximálne potichu pokúsime vzdialiť.
Ak nás medveď registruje, tak:
– ako som písal, okamžite zastaneme a budeme stáť absolútne bez pohnutia, sledujeme reakciu medveďa,
– ak medveď nezaútočí, tak : budeme stáť bez pohnutia na mieste a počkáme kým sa medveď nevzdiali, alebo sa veľmi, veľmi pomaličky a maximálne potichu pokúsime vzdialiť, tak ako v prípade, keď nás medveď nezaregistroval,
– ak medveď zaútočí : ľahneme si na zem, viď. nižšie, a budeme robiť zo seba mŕtveho, alebo sa pokúsime ujsť, viď nižšie.
V žiadnom prípade sa nesnažíme priblížiť k medveďovi, napr. kvôli lepšej fotke. Medvede nekŕmime a nehádžeme do nich žiadne predmety, resp. jedlo. Vyhýbame sa priamemu očnému kontaktu s medveďom. Svalstvo tváre má medveď málo vyvinuté, medveď je teda bez mimiky a my nemôžeme odhadnúť jeho reakciu, nakoľko medveď vždy vyzerá mierumilovne, aj keď sa chystá na útok. Najnebezpečnejšie je, ak sa dostaneme medzi mladé a medvedicu, útok medvedici môže mať smrteľné následky pre nás, nakoľko medvedica chráni svoje potomstvo doslova na život a na smrť!
V niektorých manuáloch doporučujú v prípade že nás medveď zaregistruje, resp. sa blíži k nám, za predpokladu že medveď neútočí, pokúsiť sa ho odohnať. Doporučujú na medveďa rozprávať hlbokým a dostatočne hlasným hlasom a dať ruky nad hlavu, aby sme zväčšili svoju výšku. Neviem, neviem … my máme iba jeden pokus a osobne by som toto nikdy neskúšal. Medveď to môže pochopiť ako náš pripravovaný útok a môže sa cítiť ohrozený, a preto zaútočí! Po mojich skúsenostiach by som sa snažil pomaličky bez rýchlych a prudkých pohybov stiahnuť do úzadia. Ak by sa mi to nedarilo a mal by som pocit že medveď začína byť nervózny ( napr. ak by „pridal do kroku“ ), okamžite by som si pomaly ľahol a robil mŕtveho: treba si ľahnúť tvárou k zemi a rukami si chrániť šiju ( krk ), pridvihneme ramená hore a krk si čiastočne ochránime aj medzi ramenami, alebo ľahnúť si na bok, hlavu si dáme medzi kolená a rukami si chránime šiju, taktiež si krk chránime aj medzi ramenami – zahryznutie medveďa do nášho krku je veľmi nebezpečné, lakte rúk máme tesne pri tele, treba zostať v kľude a doslova robiť sa na mŕtveho. Treba byť pripravený na to, že medveď nás príde očuchať, resp. nás môže začať zakrývať suchým raždím ( medveď neskonzumované mäso si vo všeobecnosti chráni pozakrývaním suchým raždím ). Zakrývanie môže trvať aj dlhší čas, ale už máme vyhráte, takže musíme to vydržať! Ležíme tak dlho, pokiaľ nemáme 100% istotu, že medveď opustil naše miesto dostatočne ďaleko! Počkáme minimálne 10 až 15 minút! Ten čas sa nám bude zdať ako nekonečný, ale musíme vydržať!
Miesto opúšťame pomáli a obozretne, najskôr opticky skontrolujeme okolie, či medveď nezostal v našej blízkosti, ak je vzduch „čistý“, postavíme sa a čo možno najredším porastom a po vetre opúšťame miesto stretnutia s medveďom. Ako silno budete dávať o sebe vedieť, to už nechám na rozhodnutie každého z vás …
Poznámka:
Starší ľudia mi hovorili, že do lesa chodia s novinami a zápalkami. Reku ak stretnú medveďa, rýchlo podpália noviny, ako som písal, medvede sa boja ohňa. Doporučoval som im kvalitný zapaľovač … a mať všetko v pohotovostnej polohe a nie ako je to bežné, že čo potrebujeme je vždy na spodku ruksaka … proste klasika, ktorú máme všetci úprimne radi!
Útok medveďa na človeka:
Ak medveď na nás zaútočí, tak je to vážne, ale nie beznádejné! Záleží od miesta útoku – les, lúka, strmosť svahu, od vzdialenosti medveďa od nás a pod.
Máme nasledovné možnosti:
– ľahneme si a robíme mŕtveho
– pokúsime sa mackovi utiecť
– vylezieme na strom
Vo všeobecnosti sa nedoporučuje aktívna obrana. Je to diskutabilné a všetko záleží od situácie. Pred pár rokmi napadol medveď hubára, povalil ho na zem a začal ho hrýzť do nôh ( gumáky hubárove nohy čiastočne chránili ), medveď prestal útočiť až po utŕžených kopancoch od hubára. Jednalo sa tu o inštinktívnu obranu človeka.
Ľahneme si a robíme mŕtveho … túto možnosť už poznáme.
Pokúsime sa mackovi utiecť:
Poznámka:
Kto videl utekať macka, tak mi dá určite za pravdu, že ujsť pred medveďom je značne problematické, ba nemožné. Od vtedy čo som ja videl medveďa počas behu o život ( myslím to doslova ), už nevolám medveďa medveďom, ale buldozérom. Osobne pri útoku medveďa by som čo najskôr zaľahol a robil mŕtveho, 30 metrov nie je náskok pred medveďom a nepočul som, že by z 50 metrov medveď na človeka zaútočil. Preto nasledovné riadky píšem informatívne, pretože rád sa s názormi podelím aj s vami!
Ak stretneme macka vo veľmi prudkom svahu, môžeme sa pokúsiť ujsť pred ním behom šikmo po svahu. Macko by musel mať celú váhu svojho tela na jednej prednej labe, predné laby má „relatívne“ slabé, preto nebude môcť utekať príliš rýchlo, ale musí sa jednať o skutočne prudký svah!
V inom prípade ( útok medveďa na lúke, v lese a pod. ) bežíme a kľučkujeme, samozrejme za predpokladu, že máme pomerne slušný „náskok“ pred medveďom. Macko má slabý zorný uhol pohľadu a stratí nás. Takto pred mackom ušiel jeden starý a skúsený horár, ktorý sa s mackom doslova zrazil v lese na mopede v zákrute cesty. Ale smola, nevedel mi presne zadefinovať, ako kľučkovať, takže ak by to niekto mal tú možnosť vyskúšať, nech sa ozve!
Ak máme so sebou nejakú vec, napr. ruksak, za behu ho odhodíme z celej sily od seba, možno ho zaujme…
Vylezieme na strom:
Ak je na blízku vhodný strom, môžeme sa pokúsiť naň vyliezť, ale ako bolo už spomenuté, macko je dobrý lezec, preto musíme na strom vyliezť čo najvyššie, ale minimálne do výšky 5 až 6 metrov, t.j. strom musí byť dostatočne vysoký. Na strom by som osobne liezol v situácii, kedy by som mal 100% istotu, že stihnem na strom vyliezť dostatočne vysoko pred dobehnutím macka k stromu. Šplhajúci sa človek na strom je korisť ( resp. človek predstavuje ohrozenie ), ktorú macko chce pacifikovať, preto človeka môže zachytiť tlapou, resp. zahryzne sa mu napr. do nohy a pod.
Už je po útoku:
Ak sme pri vedomí, musíme si čo najskôr ošetriť krvácajúce rany, potom ostatné poranenia, každá kvapka krvi v horách je veľmi cenná! Na ošetrenie rán použijeme všetko dostupné, aj naše oblečenie! Ak sme viacerí, raneného ošetrujeme my. Ak je stav vážny a je potrebná pomoc, okamžite sa ju snažíme zabezpečiť! Privoláme HS, lesných robotníkov, iného outdooráka a pod. Presne zadefinujeme polohu a celkovú anamnézu postihnutého. Ak by bolo potrebné použiť LZS, tak zadefinujeme potrebné informácie pre LZS, viď. LZS! Ak by sme museli zostať v lese, pokúsime sa založiť si oheň. Ak máme dostatok síl, tak pripravíme si dostatočnú zásobu dreva na celú noc.
Slovo na záver :
Pozdravujem všetkých čitateľov svetoutdooru.cz a želám im iba šťastné stretnutia s našim kráľom hôr, s medveďom hnedým!
autor: Samuel Hruškovic, Slovenský záchranársky portál www.rescue.sk
S medvědem jsem se potkal několikrát, naštěstí jsem nikdy nemusel čelit útoku. S tím co autor píše naprosto souhlasím. Jedna věc ale může při útoku dobře pomoci a to je slzný plyn. Doporučuju mít ho po ruce, ale použít až v naprosto krajní situaci. Kdo viděl, co silný slzný plyn dovede, tak mi dá za pravdu, že může klidně znechutit i medvěda
spreje ponukane v usa by som osobne nepouzival. Su velmi nepresvedcive udaje o ich uspesnosti. Tuto problematiku sledovali aj kamarati z http://www.svetoutdooru.cz. Pokial nemam 100% istotu pre nejaky sposob, resp. vec, tak ju pouzivat nebudem. Nehovoriac o tom, ze ak clovek takyto sprej pouzije proti vetru, bude aj on zasiahnuty. Resp. dostrek je na cca 10 m, ak je medved rozbehnuty na mna, tak tento dostrek nepovazujem za dostatocne, poslednych 10 m to je pre macka uz zlomok sekundy a sprej ho iba vydrazdi na silnejsi utok, ale nespacifikuje ho. Preto osobne nedoporucujem, nehovoriac o tom, ze nie som
zastanca takychto veci.
Ani já moc sprejům moc nefandím. Když už mi ale medvěd okusuje nohu, nebo mi leze do spacáku, tak mu to trochu okořením, v téhle chvíli se tím podle mého názoru už moc nezkazí. Osobně ale takové věci nenosím a asi nebudu, nejlepší je chovat se tak, aby k útoku nedošlo
V nějaké knize o africe (titul bohužel nevím) jsem si přečetl názor loveckého průvodce o bezpečnosti při lovu afrických šelem. Podle něj útočícího lva při skoku ve vzdálenosti cca 10 m nezastaví ani střela tropické ráže přesně na komoru. Lva to sice usmrtí, ale jeho tělo vás setrvačností (pudově?) stejně zasáhne. Co s vámi udělá i obyčejné škrábnutí drápem se zbytky zahnívajícího masa ve velkém horku snad není třeba uvádět. Nevím zda někdo spočítal pravděpodobnost setkání s útočícím medvědem, ale být poučen je jistě užitečné. Jen na okraj: Pravděpodobnost napadení žralokem na floridské pláži je několikanásobně menší, než možnost usmrcení v silničním provozu při cestě na tu pláž.
a co bys asi tak v takove situaci delal? zkusil bys ho ukecat? 🙂
zkritizovat jiny nazor umi kazdy, horsi je vymyslet nebo navrhnout neco sam
V prvom rade by si si mal ujasniť, čo je kritika iného názoru a čo je korektná diskusia. A potom si uvedom, že keď ide o život, nemusíš mať dve šance! Viem, čo hovorím! Preto v krízových situáciach nesmieš „niečo skúšať“, v čo nemáš istotu a najmä nesmieš skúšať to, čo môže celkovú situáciu ešte zhoršiť. Povedal som svoj názor, nikomu nebránim a ani nezakazujem používať kaser na medveďa, v pohode…
Prikladám ešte moju dávnejšiu reakciu na možnosť použitia bežných kasrov :
Takze keby som to mal doplnit, tak asi tolko, ze klasicky sprej ma este mensi dostrek, je to doslova par desiatok cm, potom aj koncetracia je fakt slaba. A ked sa zoberie na porovnanie prah bolesti medveda a cloveka, povedal by som ze je to zbytocne pisat…chcel by som vydiet cloveka, ktory by si odhryzol vlastnu nohu, keby sa chytil do pasce! Takze nejaky slzak na
utociaceho medveda…
A ešte jednu vetičku Martin, keď sám na vlastnej koži spoznáš bezprostredné riziko útoku medveďa, dáš mi za pravdu, takže Tvoje slová beriem, máš na ne právo! Všetko dobré! S priateľským pozdravom Samuel Hruškovic, šéfredaktor rescue.sk
Zdravim vsetkych priatelov prirody. Chcem iba reagovat svojim poznanim. Medvede patria do lesa, je to ich dom, preto podporujem vsetko, co sa tyka respektu pred tymto nasim kralom lesa. Poznal som jeho plachost, a myslim, ze ak u nas na Slovensku nebude ich stav regulovany, bude to iba horsie. V stave , ktory je dnes , je uz pohyb lesom alebo dokonca spanie , stravovanie podla mna adrenalinovou zalezitostou. Dnes vidim ako je lesa menej a medvedov viac.
Zatial som mal iba obrovske stastie, ci uz ja alebo kamarati. Neviem si ale predstavit ako lezim a robim mrtveho. To by som poprosil niekoho, kto to dokazal. Nikde som nenasiel a ani nieco podobne nepocul, vacsinou len len o opatrnom vzdialeni sa.
Dokonca kamarat isiel na koni, ktory medveda zavetril , ten sa pri stretnuti postavil na zadne a dal obom najavo, kto je tu pan. Skoncilo to opat pokojnym ustupovanim a vzdialenim sa. Iny kamarat pri ceste na bicylkli po zvaznici smerom dole stretol v zakrute mladata. Bol to naozaj pocit neprijemny. Nastastie mal brzdy ktore doslova skripali a tak mladata usli do svahu smerom do lesa a on upaloval prec. Co keby???
Zatial mam obrovsky respekt, vazim si prirodu kam tito mackovia patria.
Ahoj
Hledal jsem nejake informace o tom jak se chovaji medvedi a ostatni lesni zvirata kdyz se setkaj s clovekem… diky za vas clanek (supr), mam jeste pro me dulezite dotazy: Kdy ten medved lovi? Kdy je vzhuru? (V noci nebo ve dne?) Kolik jich je v beskydech? Jak moc riskantni jsou nase vypravy v noci, kdy chodime po beskydech s baterkama? (mozna to zni smesne, ale tyhle vypravy jsou supr, obzvlaste za mlhy, …). Nejlepsi bude kdyz mi odepisete i na email (prosim). (
j.****@ce*****.cz
). cau
Co delat pri setkani s medvedem nevim, ale popisu tu vlastni zkusenost. Medveda jsme potkali na ceste ktera
vedla podle potoka. V okamziku kdy jsme se potkali, jsme vsichni, tj. medved moje holka a ja reflexivne ztuhli.
Pak ma hezci polovicka zakricela a to skutecne jako sirena. Medved se nastesti otocil a zmizel v lese.
Pouceni z teto prihody je jine: Vyrazet na tury vcas, abysme se nevraceli tesne pred setmenim.
Prikladam jednu zkusenost kamarada z Bajkalu. Vysli si od jezera nahoru do divociny na vyhlidnutou skalku. Kdyz sli nahoru lesem tak kolem probehlo male medvide … nijak je to nezaskocilo a pokracovali dal. Po chvili dorazili na skalku a najednou se pod nima objevilo dalsi mlade a navic i medvedice … tak zacala byt agresivni. Jeden kluk nic nedelal – naprosto vytuhl… Ten druhy zacal utikat hustym porostem – proste zpanikaril – a medvedice za nim. Bohuzel si po 200 metrech uvedomil, ze nema sanci … byla rychlejsi, lamala stromky … zastavil se a zacal rvat a pomalu ustupovat … medvedice taky zarvala … 🙂 a odbehla za malyma … Oba meli stesti, rikali ze priste by tam bez pusky mimo casto pouzivane trasy nevkrocili ….
PS: Ten zazitek byl asi hodne silny, kamos po tom spal asi 16 hodin …
Ahoj, na Male Fatre je informacni tabule, kde pisou, ze se ma clovek v pripade setkani s medvedem bud sbalit „do gule“, coz si clovek dobre pamatuje, pac to zni dost srandovne, anebo – a to nevim, v jakem pripade – rychle vylezt na strom. Asi kdyz ma jeste cas. Tak.
A nejnovejsi zazitek ze setkani s medvedem: Honza Mosbauer na Horydoly.cz.
Ja som z Malej Fatry a viem ze tych medvedov ju tu trochu viac ako inde, ale netreba to s tym strachom zase prehanat. Ak mozem poradit, nosievajte so sebou na krku malu pistalku s gulickou vo vnutri, ktora bude pri chodzi hrkat. Toto by malo stacit aby sa o Vas zverina vcas dozvedela a nedoslo ku zbytocne blizkym stretnutiam. A hlavne nechrapte ze pochodu !!!
Som veľmi rada, že som objavila túto stránku. Tento víkend sme boli na Donovaloch a môžem povedať, že som pri túrach mala plné gate. Všetci (domáci i turisti) rozprávali na každom kroku o medveďoch, našťastie sme so žiadnym nestretli. Chystáme sa sem znovu na týždeň v septembri, no neviem… Utešuje ma len to, že nás bude viac, teraz sme boli len dvaja.
Nějaká ta setkání s medvědem mám za sebou, shodou okolností také z Ruska. Jídlo jsme první den pověsili na strom. Další dny už tam stromy nebyly, jen jakási nízká listnatá kleč, tak 2 metry, ani těch těch skalních stěn a puklin se zrovna nedostávalo. Jen ty medvědy jsme potkávali každý den. On tam ani nikdo jiný cesty neudržoval a bez nich bysme daleko nedošli. Poradil by mi někdo kam příště s jídlem, pokud bysme neměli kopat každý den dvoumertovou jámu? Nechat to venku, mimo stan, by bylo, jako to rovnou zkrmit. Medvědi se tam naštěstí chovali slušně a dali jsme si vzájemě pokoj, ale co kdyby se tam příště vyskytl nějaký medvědí hulvát.
Zajimal by me vas nazor na „zvukove odpuzovace“ medvedu. Do „medvedich“ oblasti jsme si na batoh zavesiovali zvonec, ale ne vzdy se podarilo zajistit, aby cinkal. Nedal by se pouzit nejaky elektricky pipak (vysokofrekvencni? jako je treba proti krtkum)? Pro pripad napadeni medvedem jsme meli „bouchaci sirky“ (zabavna pyrotechnika vyluzujici docela silne rany – asi jako vystrel z pusky). Nemame je vsak vyzkousene – k „osobnimu“ setkani nikdy nedoslo 🙂 Myslite, ze je to dobre reseni? Diky
Na zvonečku asi něco bude. Problém se zajištěním cinkání vyřešila kanadská firma Coghlan´s. Mezi novinkami pro rok 2004 nabízí speciální rolničku proti medvědům. Opačný problém – vyřazení rolničky z činnosti, řeší pomocí sítěného košíčku s magnetem, který rolničku spolehlivě umlčí. Na přání zašlu obr.
Nazdar. Moj kamarat (boli dvaja) stretol medveda , myslym ze vo Velkej Fatre a zhodou okolnosti mal so sebou petardu, pouzil ju ale medved na jej hluk absolutne nereagoval a v klude odisiel ale az po chvilke…(nastastie…)
A co třeba petardy na vyplašení ? co myslíte?
🙂 tal jsem se dřív než jsem dočetl do konce…
ale stejně by mě zajímal názor i dalších ….
Aniz bych chtel zlehcovat nebezpeci pri setkani s medvedem, dam k dispozici historku k taborovym ohnum a k vecernimu posezeni v horske chate.
Kdysi v padesatych letech 20. stoleti se vydala skupina turistu do Tater. Bydleli v horske chate a spravce chaty je durazne varoval, aby se nevydavali na turu do Velkej Javorovej doliny. Je tam nebezpeci setkani s medvedy. Ale kdyby presto potkali medveda, je pry nejlepsi obrana delat totez co medved.
Druhy vecer se nevratil jeden z turistu. Uz chteli volat horskou sluzbu, kdyz uz se za tmy ozvalo zoufale bouchani na dvere chaty. Stal tam rozedrany, zkrvaveny a zablaceny hledany turista. Samozrejme, ze se zvedavec vydal do Javorovej doliny. A tam potkal medveda. Spravce chaty se ho hned ptal, zda se ridil jeho radou. Turista na to, ze se snazil.
Tak nam povezte, co se stalo. Nu najednou se z mlaziny vyvalil medved, postavil se na zadni a strasne zarval. Tak jsem zarval taky. On se pak spustil na vsechny ctyri a ocenichal me. Tak jsem se taky spustil na vsechny ctyri a ocihal ho. Ty bylo porad dobre. Medved se pak zacal tocit dokolecka a vyhrbil zada. tak jsem to udelal taky. No a pak nastal ten problem. Medved vykonal velkou potrebu. Ja uz jsem nemoh, protoze jsem ji vykonal do kalhot hned jak se vyvalil z mlaziny a zarval.
P.s. clanek od slovenskeho kolegy je velmi pekny a je zcela v souladu s tim, co udavaji tistene pruvodce o severni Kanade a Aljasce.
Vcera sme sa vratili z cundru po Velkej Fatre. Pocasie nam neprialo, cely cas prsalo a bola hmla. Pocas noci v chate pod Borisovom bol pri chate medved. Nasledujuci den sme zisli zo znackovaneho chodnika priamo medvedovi „do kuchyne“. Povalane stromy, ulezana trava, rozhrabana a rozryta zem, vykaly – vsetko nasvedcovalo tomu, ze medved nie je od nas dalej ako 200m. nijak extra sme sa nesnazili zahladiet sa do lesa, ale slapali sme tym „Vietnamom“ dalej. Aby sme sa vyhli stretu, po cely cas pochodu sme sa nahlas rozpravali, z casu na cas buchli petardu a zbytocne sa nezdrziavali v na tychto miestach, aby sme predisli stretu. No ked sme prechadzali po lukach na hrebenovke, v hmle sa mi zazdalo, ze som videl nieco ako krovie. Zastal som, povedal som chalanom aby zastali, a sledoval som to. Krovie zachvilu zmizlo v hustej a vysokej trave v hmle… Bol to jeho chrbat. Mali sme stastie, ze sme sa „face to face“ s medvedom nestretli. Alebo skor smolu ? Ved stretnutie s tymt krasnym zvieratom by mohol byt skor pekny, aj ked adrenalinovy zazitok. No treba mat respekt.
………zakazdym,ked idem na hriby do lesa nad nasou chalupou. Chalupa je dost vysoko, nadm.vyska cca 1000m (Jarabá okr. Brezno) a beriem si so sebou vzdy mobil, noviny, zapalovac a piratov. Ale ked citam predosle clanky tak zacinam mat pochybnosti o „ucinnosti“ tychto prostriedkov.
A zostava mi iba strach a tuzba po chriboch do kapustnice na silvestra………………..
Ja som nastastie este medveda nestretol, ale viackrat som mu bol v „patach.“ Posledne, ked som schadzal v Malej Fatre z pod Maleho Rozsutca do casti Terchova-Biely Potok. Zisli sme pod les, dost prsalo, a kukam, po luke pobehane a voda z travy otrasena. Mal som so sebou 4 deti a tak som ich nechal ist cestou a nenapadne som nazrel za cestu, kde boli medvedie vykaly. Takze tam musel byt pred chvilou. Dalej sme sli po luke a domy uz boli blizko. Tak sme bez zbytocneho rachotu dosli k domom. A to bolo len poobede. Tak tos, zase sme sa nastastie obisli.
Inak moj otec posledne stretol medveda toto leto a to tak, ze hladal v hustine huby a tam spal mlady. Okryl konar, medved sa zbudil a podla otcovych slov: „Neviem, kto sa vystrasil viac, ci ja alebo medved, ale obaja sme utekali odtial prec.“
Ak mozete, piste este dalsie skusenosti k doplneniu vyborneho clanku, ja sa stretu s medvedom tiez obavam a kazda rada sa moze zist.
Ani ja som este medveda nestretol (len cucoriedkove kolace som videl),ale pravdupovediac ani mi to velmi nechyba.
V januari som chcel vyjst z Opaliska na Poludnicu,krasny prasan,sneznicami to bola pohoda až po luku (myslim,ze je nazyvana Rakytova).Tam som hladal znacku a ked som ju nasiel tak aj so stopami medveda ktory si to masiroval tiez po znacke.Pocasie bolo nadherne ale obava z medveda ma uz vyssie nepustila a vratil som sa spat.Rozny „znalci“ mi sice potom hovorili,ze som mal pokracovat,lebo medved je v zime malatny atd.,ale ja im neverim.Ja ked som hladny tak tiez nie som extra pritulny.
Zaujímalo by ma, či existuje rastlina (olej, masť, sprej), ktorej vôňa by prekryla vôňu jedla. Tým pádom by medveď jedlo nezacítil. Vyzerá to ako z indiánky, ale možno by to fungovalo.
Nevím jak by to fungovalo, ale možná by pomohlo to postříkat pěpřovým sprejem (jídlo by ale muselo být v nějakém kontejneru) nebo aspoň udělat tím sprejem kruh kolem potravy. Zkoušeli jsme to v domě s kočkama a fungovalo to moc dobře!
Skoda, ze jsem si Vas clanek precetla az nyni, bylo to velmi poucne. Presto by me zajimala jeste jedna vec. Mame fenku maleho knirace. Je to lepsi nebo horsi pro setkani s medvedem? Pokud ji medved uciti, bude ji brat jako korist nebo se nam tim spis vyhne? Jestli mi nekdo poradite, diky.
Vlastní zkušenost zatím nemám, ale pes jakékoliv rasy a velikosti se do oblastí s medvědy nedoporučuje. Možná, že odvrátí pozornost nejdříve od Vás na sebe, ale je-li volně tak medvěd ho stejně většinou jako nezkušeného rychle zabije a je pak samozřejmě už podrážděnější než když vidí jen člověka. Je ale možné, že ho pes odvede stranou a Vy budete mít čas zmizet. Je-li pes ale na vodítku tak tam nemá žádnou šanci a medvěd je pak ihned i u člověka se kterým si to už taky vyřídí. Pes zase medvěda určitě dřív cítí a Vás varuje, jde o to není-li už pozdě a pak je otázka jak se pes zachová, bojí se a schová se pod vaše nohy, nebo je hrdina a jde do střetu? Je dobré přečíst si něco o lovech v Rusku, a jak to tam zvládají jejich lovečtí psi, medvědi jsou tam podobní jako v Karpatech. Pes z civilizace co nezná divočinu podle mě nemá šanci a svému člověku situaci ještě o dost zhorší. Pak spreje asi nemají šanci. Výjimky, kdy uteče medvěd mohou taky být, ale bude to pak jako když vyhrajete ve Sportce, možná lepší…
naozaj uprimne gratulujem za super clanok a este viacej za civilizovane komentare. je to radost citat a clovek sa aspon nieco priuci a hlavne ked sa chystam tohto leta na tury po horach. este raz gratulujem a dakujem za informacie.
Často chodím do lesa, či už na túry, alebo na bicykli. Pokiaľ sa to dá, beriem psa so sebou. Som si vedomý zvýšeného rizika, ale neviem si predstaviť, že by som ho nechal niekde zavretého a ja šlapal po lese. Vždy na ňom vidím, či je v blízkosti lesná zver a podľa toho sa aj správam. Mám briarda (ovčiak), ktorý najprv „stuhne“ a analyzuje situáciu, takže sa dá znehybniť. Už ma tak raz „varoval“ pred diviakmi. Problémové môžu byť poľovné plemená (väčšinou nevycvičené), ktoré okamžite po zavetrení po zveri vyštartujú.
Ale aj tak mám veľký strach zo stretnutia s diviakom alebo medveďom a je mi jasné, že asi by prvý pošiel. :o( Ale ak by sa to nedajbože stalo, aspoň by som si nevyčítal, že prežil život niekde za plotom, alebo medzi 4 stenami. Tá radosť, ktorú prejavuje, keď ideme do prírody je fantastická!
P.S. Veľmi dobrý článok! :o)
Nazdar, chtěla bych se zeptat na zkušenosti s medvědy v Karpatech v Rumunsku. Chystáme se tam v pátek, konkrétně na přechod pohoří Paring a Capatini, tak bych ráda věděla, jestli jste je tam třeba někdo už letos nepotkal.
Nemam sice zadne zkusenosti, jelikoz do Tater (resp. mist, kde se medvedi vyskytuji) vyrazim poprve, ale po precteni tohoto clanku jsem se inspiroval informaci, ze se medved boji ohne. Beru si s sebou do kapsy zapalovac (bez kolecka, aby byl operativni) a nejakou vuni ve spreji, ktera obsahuje dost ethanolu na to, aby v kombinaci se zapikem poslouzila jako maly plamenomet. Ten ohen neni sice prilis velky, ale o moc mensi nez zapalene noviny neni, navic se „pripravi“ velmi rychle. Co si o tom myslite? Muze to byt ucinne k zaplaseni medveda? No doufam, ze nebudu nucen tu silenost pouzit 🙂 Prirode a travellerum zdar!
U nás na Liptove sú medvede premnožené. Pred niekoľkými rokmi sa tu (v okolí Ružomberka) vyskytoval medveď, ktorý chodil za ľudskými hlasmi, lebo tušil, že si tam nájde poživeň. O tom by vedeli podrobnejšie porozprávať tí, ktorých na Maline Brde pripravil o guláš. A tých prípadov bolo viac. Nakoniec macka odstrelili tak, že ho prilákali na tranzistorové rádio, ktoré dali na lúku a pustili. Takže to rozprávanie v lese môže byť v takomto prípade aj nebezpečné. Našťastie takto retardovaných medveďov na Slovensku veľa nebude.
Taktiež vlani sa vo večerných hodinách pohyboval medveď pri sídlisku Klačno. Existujú o tom aj fotografie, ktoré urobili myslím že mestskí policajti, ktorých privolali vyľakaní občania.
Keďže na tom sídlisku bývam, priznám sa, že do lesa chodím s rešpektom a niekedy radšej pozerám na všetky strany, ako na zem, keď hľadám huby. Ale z článku o medveďoch ma potešilo to, že cez deň spí, len ho netreba nájť a zobudiť… O tom by asi vedeli rozprávať tí hubári, ktorých minulý týždeň napadol a dohrýzol v blízkosti Východnej.
Prajem príjemné prechádzky prírodou bez nečakných stretnutí s mackom.
Doteraz som sa zoči voči stretol s medvedíkom 2 krát(ale vyplašil som ich viackrát). Vždy to bola medvedica s tromi malými medvedíkmi. Išiel som na túru a išli predo mnou asi 500metrov 2 turisti a kecali tak nahlas, že by to zobudilo aj mŕtveho.(nefunguje, keď budete revať na túre a myslieť si že to medveďa odpaší. Už si na náš civilizačný bordel museli zvyknúť)Prvý raz bola odo mna asi 25 metrov a schovávala medvedíky do lístia. Bola nervózna(viď. vyššie) a išla raz ku mne potom sa zasa vrátila ku mláďatám, ja som sa k nej prihováral tichým hlasom. Nakoniec som pokračoval v túre a keď som sa pýtal tých dvoch turistov o ničom nevedeli. Druhý raz som sa vynoril spoza kopca a v úžlabine som vyplašil mamu medvedicu s troma malými(asi meter veľké medvedíky). O tristo metrov ďalej si kľudne vykračujem a odrazu 1,5 metra odo mna jeden medvedík hryzie trávu vôbec ma nevnímal i keď som bol tak blízko(nikdy som nevidel krajšieho plyšového medvedíka ako bol tento živý). Potichu som ustúpil asi 15metrov(pozeral som sa po mame ale nevidel som ju) a zapískal som. Medvedík sa splašil vybehol proti mne popri chodníku(nevedel o mne) a keď bol asi 1 meter odo mna pískol som ešte raz on sa niekoľko krát otočil na mieste a utekal odo mňa pri tom vydával zvuky ako keď plače malé dieťa. Upozorňujem že za mnou išiel 1 turista a oproti asi 200 metrov ďalej som stretol 2 poliakov. Ten maličký medvedík bežal rýchlejšie ako šprintér.(Človek nemá šancu utiecť, len medveď rozhoduje o tom či Vás dobehne alebo nie). Naposledy som vyplašil medvedíka pred 2 dňami. Moja skúsenosť, ak ste ticho a nerobíte randál medveď može byť od Vás aj 2-3 metre(Vy o ňom neviete ale on o Vás áno) a nepohne sa, až potom keď ste od neho ďalej od Vás zuteká. Osobne som to zažil niekoľko krát. K táraninám typu medveďe sú premnožené by som rád spýtal či ich osobne niekto z tých čo to vyhlasujú spočítal. Preto sa objavujú bližšie k dedinám, lebo z hory ich vyháňa neuveriteľne veľká ťažba dreva(inak likvidácia lesa) a nemajú tam kľud. A keď si postavíte panelák priamo v lese(narážam na Harmanec) nečudujte sa že sa tam vyskytne medveď, veď on je tam doma. PS: A všetkým čo robia bordel v lese(hádžu odpadky na zem) odkazujem nech to robia doma v obývačke!
No nevim.Myslim si ze pokud dojde k setkání s medvedem tak budes tak prekvapeny a tak vys**ný že si v tu chvíli na tvuj plamenomet v kapse ani nevzpomenes natož ho stačit použít. S těma novinama mi to přijde ještě divočejší.Já jsem měl to štěstí nebo tu smůlu že jsem se s medvědem setkal 2x. V Roháčích na tur.chodníku nad Žiarskou chatou a v N.Tatrach u Štefánikovy chaty.V 1.připadě to bylo překvápko tak na 3metry.jsme oproti všem poučkám a pravidlům vzali nohy na ramena a strachy zdrhli ale medvěd taky akorat na druhou stranu.V 2. připadě se vecer potuloval takový menší kousek pod chatou.to bylo tak na 15-20m.Tak jsme zase zdrhli ale do chaty:-) Takže si vůbec nedokážu představit hledat po kapsách noviny a třesoucí rukou je pak zapalovat.
Zdar
Na včerejšek jsme spali na Velké Fatře ve stanu (jen 2 lidi) na takovém podvrcholu mezi Šoproněm a sedlem pod chatou pod Borišovem. 10 cm od cedule, že se smí tábořit jen na vybraných místech 🙂 Před druhou v noci strašný řev, něco mezi vytím, řvaním a bučením krávy. Řvalo to asi 2 hodiny, chvílema fakt trochu jako bučení krav, ale někdy to mělo k bučení opravdu hodně daleko. Asi půl kilometru dolů byla salaš s ohradou, ale krávy žádné (jen kravince a ovčince) a ovce jsme viděli jen ještě před Ploskoum krávy nikde. Docela by mě zajímalo, jestli jsme se do rána klepali před šílenou krávou, medvědem nebo něčím úplně jiným…
Tak to mohl být jelen.Ten vydává hrůzostrašné zvuky:-)
Můj názor je také že to byl jelen. Ten popis by asi odpovídal. Už jsem ho párkrát slyšel a je to fakt „hustý“! 🙂
Asi před 5 lety na Roháčích nám jeden „plachý“ jelen řval asi tři hodiny vkuse kousek od stanu. Bylo to v říjnu, takže mu odpovídali kámoši z doliny i s hora. Že by se člověk v té přírodě v klidu vyspal se říct fakt nedá. -))
Pre mnohych stretnutie uplne obycajne, no ja som si skoro nalozil do nohavic.
Pri hladani hribov na upati Povazskeho Inovca som asi na 50 metrov v lese zacul sialeny rachot …ktory sa priblizoval. Po skusenostiach s raticovou zverou som si myslel, ze na proti mne ide jelen mozno stado srn, kedze vietor fukal smerom ku mne, preto som upozornil manzelku slovami „milacik pozri srncek tu niekde vybehne“ .
Z krikov vybehol, ale diviak velky ako trabant. Spozoroval som ho asi na 20 metrov, zostal som nehybne stat a cakal som co bude dalej.
Asi na 5 metrov odo mna sa ten fuciaci tank zastavil zvrtol a usiel naspat do hustiny. Pozerajuc sa na pozadie diviaka ako sa vzdaluje som bol rad ze to dopadlo len vzajomnym pohladom na seba!!!!
při opravdu blízkém setkání by se třeba dala využít „race“-neznám oficiální název-pyrotechnická pomůcka jež je občas vidět na našich fotbalových stadionech a taky v reklamě na nějakou vodku, kde se s její pomocí brání divý polárník před smečkou vlků???
My sme ty hubari z Vychodnej .Na tom mieste sme boli už asi 20 krat.nahlas sme sa rozpravali v blizkosti je železnična trat a medved na mna vybehol z huštavy možno z 3 metroch. Nedal mi šancu ani sa potentovat.V nemocnici ma zošivali asi dve hodiny a po mesiaci este operovali lebo sa mi zakusil do hlavy a sposbil mi frakturu lebky . Dnes som už fit po štyroch mesiacoch marodky.Takže 24.august je dnom kedy som sa druhy krat narodil.
a bude klid
Odkud jsi chlapce ze premyslis tak jednoduse
No nič proti, ale pri čítaní článku som sa pousmieval. Predstava, že turisti uväzujú svoje jedlo na povrázok vo výške 4m medzi dvoma jedľami mi prišla komická.
–
Rovnako ako to, že jedlo zakopú 200 m od stanu, po opečení safalátok (100 m od stanu a to pozor – PO VETRE! – čo keď ale bude premenlivý?…) sa starostlivo vyzlečú (do naha!), veci ak nespália, tak minimálne zakopú mimo stan a ešte sa okúpu v priľahlom potoku (zicher je zicher…).
–
Nie je to tak trochu hystéria? Robiť z komára somára.
–
Jasné, byť napadnutý medveďom asi nie je sranda. A som rád, že tu je aj názor nejakého postihnutého. No, ale, ruku na srdce. Nie je zbieranie húb a čučoriedok trochu extrémny „šport“? Veď si stačí predstaviť tlupu chlapov z Východnej ako prečesáva húštiny a jedna z prvých vecí čo človeka musí napadnúť je, že ak tam nejaký maco trávi siestu, tak na niekoho z nich prosto vybehnúť musí.
–
To, že na maca neslobodno hádzať šutre je snáď elementárna vec. Kretén, ktorý maca obhazduje kameňmi si nič iné, ako poriadnu nakladačku ani nezaslúži. (Tu si spomeniem na príbeh nášho nemčinára, ktorý takto maca kameňmi obhadzoval. Medveď bol ale vo svahu pod ním a nemčinár ako poľovník mal pušku…)
–
Ja som mal možnosť stretnúť medveďa 2x. Raz v strede týždňa na hrebeni Veľkej Fatry medzi Krížnou a Líškami. Prebehol cez hrebeň z jednej doliny do druhej. Nebyť kamaráta, ktorý fotil scenériu za nami, tak o ňom ani neviem. Mal som pocit (ako píše PIPO), že snáď čakal na vhodný moment kým prejdeme okolo neho, aby mohol vyštartovať. Bežal teda parádne.
–
Druhýkrát to bolo toto leto, keď som sa vybral na bicykli podvečer von. Bolo asi šesť-sedem a pri zostupe do Španej Doliny som za jednou zákrutou na zvážnici jedného skoro zrazil (10 m?). Medveď stál chrbtom ku mne, otočil hlavu a trielil preč. Samozrejme mi nebolo všetko jedno a ešte hodnú chvíľu som tam stál, ale vracať sa mi nechcelo, tak som po chvíli pokašliavania a „pohejkávania“ klesal ďalej.
–
No a v roku 2004 sme pri hrebeňovke Veľkej Fatry došli večer pod Borišov. Bolo to tuším 31.7. Asi polovica z našej bandy videla popod chatu prebehnúť maca. Vraj to bol ale pre chatárov starý známy a asi to bol ten istý, o ktorom písal KLF.
–
Na Slovensku zatiaľ nikoho medveď nezabil. Čo tak začať riešiť problém medveďov (myslím tým regulačný odstrel) až potom čo sa tak stane? Niekomu sa to môže zdať drsné, ale veď bezdomovcom túto zimu postavili v BA (iba v BA!) stan až po tom, ako ich 18 umrzlo. Stan už nestojí, mrzne stále… Ale to je iný príbeh.
–
Myslím, že medvede nie sú problém. Mať oči otvorené a nerobiť v lese bordel by malo stačiť na to, aby si človek z prírody odniesol to pekné a nikoho z lesných obyvateľov nenasrdil.
–
Pekné články o prírode sú na blogu Juraja Lukáča:
http://jurajlukac.blog.sme.sk/
Vrátane 2 vcelku sugestívnych o medveďoch:
http://jurajlukac.blog.sme.sk/c/32457/Ako-ma-nezozrali-medvede.html
http://jurajlukac.blog.sme.sk/c/32233/Ludske-stopy-medvedov.html
Možno sa po ich prečítaní medveď zmení z hrozby na obyčajného obyvateľa lesa.
–
A ešte pre tých, čo radi kladú otázky typu: „Čo ak…“. Každý asi jazdí autom. Čo ak je to zajtra naposledy? Tak sa miesto nosenia plameňometov do lesa radšej pripútajme.
–
Zdar!
–
P.S.: Ak mi dajaký medveď kydne po papuli, tak sa isto ešte ozvem (ak budem, pravda, môcť). 🙂
Vzhľadom na to, že už dlhší čas chodíme do Tatier cez leto na huby a podobné prechádzky lesom v oblasti, kde je hojný počet medvedov, začali sme sa zaoberať aj možnosťami ochrany, keby sme nejakého „kamoša“ náhodou stretli. Do úvahy nám prišiel aj slzný plyn. Máte s ním už nejaké konkrétne skúsenosti, je to dobré?
Slzný plyn – prečo nie – ale len ak si zoženieš ten typ slzného plynu, ktorý sa fasuje v severnej amerike v oblastiach, ktorým šéfuje grizly. Má rozmery malého príručného hasiaceho prístroja do auta. Vešia sa do pohotovostnej polohy na opasok a dostrek má približne 12 metrov.
Kde ale takýto slzný plyn na slovensku zoženieš to je vo hviezdach.
Když tak průbežně pročítam názory, člověk versus medvěd a články o slzném plynu.Slzný plyn málo kdy zabírá na opilé nebo sfetované lidi natož na nasraného medvěda.ale za pokus to stojí:o)
Teď k tomu co jsem chtěl původně.Kdysi dávno mě napadlo,jestli by na medvěda nefungovaly petardy,nebo něco podobného.To samozřejmě,v případě, že by selhaly jiné možnosti.
Tak se omlouvám, ale nějak jsem výše uvedený článek o použití petard přehlédl:o)
Ale přece jen jeden dotaz bych měl. Co třeba použití klaksonu, co se používá na fotbalech?? Je to pro něj přece jenom nezvyklý zvuk.
A nevíte náhodou, kde by se dal v ČR sehnat pepřový či jiný sprej proti medvědům?
Díky
Stretnutie s medvedicou sa mi podarilo vcelku nedávno asi pred dvoma týždňami, t. j. 16.5.2006 (utorok, kedy nie je moc frekventovaná tur. značka). Vyšiel som si na biku do Malej Fatry. Moja cesta viedla zo Žiliny cez Varín na Chatu pod Suchým a naspäť. Počasie bolo vcelku fajn – príjemná oddychovka. Cez neprehľadný les bývam hlučný, resp. dávam o sebe vedieť nejakým popiskovaním alebo pospevovaním. Cestou dole do Strečna sa dá ísť pekným zjazdom na bicykli len určité úseky, na niektorých partiách sa nachádzajú dosť nepríjemné skalky veľkosti do 20 cm. Tak som išiel pomaly, vyšiel som z kvázi zákruty(asi 500 až 1000 m nad Starým hradom), kde som kútikom oka zaregistroval niečo hnedé, prvá myšlienka bola, že asi jelene, ale tak blízko – paráda. Zastavil som, pozriem sa lepšie, a to medvedica z dvoma mladými. To už bola ale rozbehnutá na mňa, jedno medvieďa utekalo do kopca preč, druhé liezlo na strom. To som si už myslel, že je so mnou amen. Inštinktívne som dal pred seba bicykel a čakal čo bude. Medvedica sa ale asi takých 7 metrov predo mnou otočila a utekala za mladými. Tak som nasadol na bik a pomaly som sa snažil odtiaľ dostať, kvôli zlej ceste bol rýchlejší presun nemožný. Hlavou mi ešte prebleskla myšlienka, či odfotím mladé na strome, ale hneď som to zavrhol, že dnes som mal už šťastia viac než dosť. Môj postreh z celej situácie je takýto: keď už dôjde k samotnému útoku, tak ako som ho zažil ja, je asi najrozumnejšie si ľahnúť na zem a čakať, ako je to popisované v článku, ale v tej chvíli som mal úplne vygumovanú hlavu a len som stál za bicyklom a nie ešte čosi vyťahovať a brániť sa – to ako prebehla tých cca 40 metrov bol absolútny okamih. Medvedica bola prekvapená, nepočula ma, lebo bola pri hučiacej bystrine. Týždeň na to som išiel na biku na Martinské hole, ale cestou cez les mi nebolo všetko jedno. Turistiku mám veľmi rád, mám prelezených väčšinu slovenských pohorí, zvlášť okolie Žiliny – Malú Fatru Krivánsku aj Lúčanskú, medveďa som chcel vždy vidieť vo voľnej prírode, ale niekde na druhom kopci cez hlbokú dolinu ale nie takto. Nuž som aspoň bohatší o zážitok.
To s tím sprejovým hlukem už mě taky napadlo, ale otázkou je, jestli to bude účinkovat…
Mozno by bolo rozumnejsie, aby aj medvede vyfasovali nejaky sprej proti ludom, aby mohli v klude zit vo svojom prirodzenom prostredi – ked nejaky mestsky clovek ide s dusickou do lesa „co keby“, tak ide na vlastnu zodpovednost – robite z komara somara….
ti jsi chytry jako prdel
…niekto musi byt…
Mna by skor zaujimalo, ako by medved zareagoval na zablest, fotoaparatu. Fotoaparat uz dnes nosi na horach skoro kazdy a mozno sila blesku by mohla medveda odohnat ???
Poznám 100% zaručenú ochranu pred medveďmi:
1. na oblečenie si navešať rolničky
2. mať u seba čierne korenie
3. vyhýbať sa miestam s medvedím trusom
Poznámka: medvedí trus spoznáte tak, že sú v ňom rolničky a je cítiť čiernym korením.
Toto je fakt rokmi overená a zaručená ochrana.
24. června 2007
Tragicky skončila pro americkou turistku návštěva Rumunska. V pohoří Bucegi v Karpatech na ni zaútočil medvěd. Žena, která patřila k šestičlenné skupině turistů, zraněním podlehla. Další vyvázla se šrámy.
Medvěd prý skupinu, v níž byli tři američtí, dva izraelští a jeden rumunský turista, napadl v okamžiku, kdy scházel z hor do údolí shánět potravu.
Podle rumunských médií medvěda k útoku vyprovokovaly blesky fotoaparátů.
V rumunských Karpatech žije asi 5000 až 6000 hnědých medvědů, většinou v neobydlených oblastech, protože se lidem vyhýbají. Do obydlených míst je mohou přilákat zbytky jídla v popelnicích a odpadkových koších.
Tak pratele, pridavam jednu aktualni… Stoupame si takhle Hlubokou dolinou na Salatin… Puvodni plan byl byt do noci nahore, ale to se nepodarilo a pred soumrakem jsme byly teprve nad lesem v kleci. Asi v polovine klece jsme vyhlidli placek vedle chodniku s tim, ze tedy zabivakujeme primo zde. Vybalujeme karimatky, spacaky, kdyz tu z protejsi strane ohromne zabruceni. Koukame a medved, a dalsi medved a medvide. Rvali na nas doopravdy rocilene stale dokola… Dovedete si predstavit tu paniku – neni kam utect, vracet se 4 hodiny cernym lesem pralesem nesmysl. Vymysleli jsme, ze ustoupime aspon o kousek niz… Udelali jsme to, medvedi uz nervali… A tam jsme spali… Posrany az za usima… Kazdopadne rana jsme se dozili, dokonce i batohy, ktere jsme samozrejme dali do patricne vzdalenosti od nas zustali nedotceny. Diky Bohu. Rozhodne pouceni pro priste…priste lepe naplanovat, za ty nervy to nestoji…
Děkuji za výborný článek.
Nikde ve článku ani v následné diskusi nebylo psáno o turistických holých a elektrickém paralizeru.
Pokud dojde i přes výše uvedené rady k napadení medvědem, když má člověk v ruce turisctivké hole, je možno je použít k obraně?
Dalé co použití elektrického paralizéru?
Je znám nějaký případ, že by medvěd vlezl někomu do stanu? (v srpnu jsme zažili, že se v noci jeden procházel po kempu Ráčkova dolina v Západních tatrách, naštěstí ho zajímaly jen odpadky – a ne naše jídlo ve stanu).
V horách a oblastech, kde žijí medvědi, jsem stanoval či různě bivakoval relativně mnohokrát, ten počet nocí se pohybuje v řádu stovek. V Rumunsku, v Bulharsku, v Polsku a samozřejmě i na Slovensku (nepočítaje asijské oblasti, kde jsem výskyt medvědů nezjišťoval), v místech velmi odlehlých, ale i relativně blízko civilizace. Až na pár výjimek v posledních letech, kdy se setkání s medvědy velmi medializují, jsem ani nepodnikal žádná zvláštní preventivní opatření. Zatím jsem však medvěda ve volné přírodě nikdy nespatřil, ačkoli jsem jeho blízkost několikrát tušil. Je možné, že se medvědi některým typům lidí (např. podle krevní skupiny apod.) více vyhýbají? Mimochodem – mám dojem, že k problémům dochází hlavně tam, kde jsou medvědi nadměrně rušeni. Ruku na srdce – kolik lidí, kteří se dnes pohybují v horských oblastech, má k horám skutečný vztah? Dříve tam bývalo méně lidí, dělali podstatně menší nepořádek, „nepřikrmovali“ medvědy horami odpadků a problémy skoro nebyly…
K tým sprejom… Je to určite nevhodné pre rozklepaného paka ktorý si myslí že z tým jednoducho zloží medveďa. Ale Pre vhodnom použití je to velmi učinná ochrana proti medveďom. To je ako zo strelnými zbranami kto nevie dobre strielať tak sa neuchraní. Tak ak ste ľaví a o spôsobu utokú medveďov neviete nič a nemáte žiadnu ochranu…. tak to potom už tomu medveďovi popriať dobrú chuť 😛
Vcera dalsi utok medveda na cloveka na Slovensku,uz cakam jaka vlna proti medvedom sa na SVK strhne.Moja rada-ludia by mali nechat macov na pokoji,neoberat im lesne plody,nerobit sa panmi tam,kde su panmi medvede,nevyrusovat ich hlukom a znervoznovat ich tak a este raz-uvedomit si ze hlboke slovenske hory su domov medveda,nie cloveka.
Dobrý den. Napadlo mě, zda by nebyl účinný proti útoku medvěda vystřelený náboj z plynovky. Obranný náboj do plynové pistole ráže 9mm PA s akustickým, světelným a dráždivým efektem. Náboj vytváří ohnivou kouli cca 1m před ústím hlavně navíc obsahuje max. 30mg dráždivého technického pepře. Balení po 10 ks. Používat jen na obranu proti zvířatům. Dosah až 5 m. Obsahem náboje je Nonivamid (technický pepř). Při zasažení začne útočník slzet, pálí ho oči, je mu nevolno kašle, špatně se mu dýchá, někdy kálí a močí. Je pravda, že dosah 5 m je dost malý, ale ohnivá koule až metr dlouhá je asi dost zastrašující. Jinak je asi lepší medvěda nepotkat nebo se mu vyhnout. Hezké treky po horách. Zdenek.
Neviem kamarat,tych 5m je malo.a ci by si to aj stihol vytiahnut a strelit.pametaj,ze u nas ani polovnik nestihol s pleca flintu zlozit.osobne si myslim,ze i keby si stihol a praskol mu to do tvare,asi ho len viac naseres este,ako zastavis.medved nie je pes,je to kolos.
Ahojte.Každý tu píše inak ako sa treba správať v lese v rámci preventívy nechceného stretnutia s medveďom.Ja sa osobne ( podľa možnosti ) správam tak ticho ako sa len dá a tak môžem všetko okolo seba pozorovať a vnímať iné zvuky, zvieratá, ktoré ma nestihnú skôr zaregistrovať. Spray nemám, ale mám na hrudi v rýchlovyťahovacom púzdre revolver 454 Casull. Ak stihnem zareagovať skôr a vyhodnotím situáciu za pre mňa nebezpečnú, nebudem sa pozerať na zákon, ktorý medveďa chráni. Milujem chodiť po lese, milujem ho vnímať taký aký je, milujem pozorovať zver a relaxovať v ňom a takto to aj zostane.
zaujimave citanie. pridam nieco zo svojich skusenosti. medvede su presne ako ludia. najdu sa aj bojazlive, ale su aj odvazne. univerzalny recept na postup proti nim neexistuje. teda podla mna. pri vystavbe lesnej cesty som sa vybral s pol hodinovym opozdenim za buldozerom. lesna cesta sa robi pomaly. naozaj dost pomaly. s rachotom buldozera, padajucimi stromami atd. na novucickej ceste uz boli medvedie stopy:-)) a cesta mala mozno 100m. ked som sa rozpraval so strazcom prirody, tak mi vymenoval podla velkosti laby 12 medvedov len v tejto jednej doline(Vazec) co boli akoze jeho a neratal tie co mu tade migruju.
pri dalsej vystavbe lesnej cesty som stal pol dna pri bagry co hydraulickym kladivom rozbijaj v strmine skalu. nebolo to viac ako 10 metrov pod bagrom ked sa odvalila skala a vybehol odtial divak. vydrzal 4 hodiny neskutocneho rachotania a az potom si to rozbehol hore kopcom „ako nic“. tiez nosim plynovu pistol a petardy ked idem do lesa, ale ci to ma zmysel, ani si velmi nemyslim.. bojazlivy maco vas zaciti na kilometre a radsej odide. ten odvazny si spravy svoj program bez ohladu na to ci mu tam strielate petardy alebo nie.
minuly tyzden bol v spravach chlap co robil na luke pri lese. ked si siel do krikov ulavit, vybehol na neho medved. bol taky zaskoceny, ze sa s nim zacal bit. maco usiel a chlap skoncil v nemocnici.
suhlasim ze les patri medvedom, ale suhlasim aj s tym ze o 2/3 by ich mali zredukovat. medved okrem cloveka, ineho nepriatela nema, preto to nemozeme nechavat na nikoho ineho..
Dobrý deň,
ja som medveda vo volnej prírode nevidel priamo očami,ale boli sme napríklad v Malej Fatre na neznačkovanej ceste.V jednom alebo možno aj vo viacerých miestach sa stalo,že náš psík štekal,pozeral sa hore akoby do dialky a to mohla byť jeho reakcia na prítomného medveda alebo medvediu rodinku.Mohlo to byť ale aj iné zviera alebo niekto alebo niečo iné.
Chcel by som sa opýtať:ak by som sa ja,193 cm vysoký muž,s m=230 kg stretol zoči-voči s medvedom,nie ale v Zoo,považoval by ma asi za medveda.Ako by taký medved reagoval ?
S pozdravom Peter Slávik,Žilina
Nie je pravda, že medveď nemá iných nepriateľov okrem človeka. Mnoho mladých medveďov, dokonca aj malých medvedíkov sa stáva pomerne často korisťou pre starých jedincov, pánov svojho teritória. V truse medveďov sa neraz nachádzajú nestrávené zvyšky ich pozostatkov. O medveďoch v Tatrách bol natočený aj pekný dokument „Strážca divočiny“ (2010) a tiež vydaná kniha „Posledná pevnosť“ (2010).
Trocha na veselšiu tému:
Na medveďa platí jedna vec. Jednotlivo balené cukríky! Ak ťa medveď prenasleduje musíš ich po jednom hádzať za seba. Medveď zastane, zodvihne rozbalí a ty získaš náskok. Keď dôjdu cukríkmi a medveď má stále na teba chuť, musíš sa otočiť a keď už otvára tlamu, tak z tesnej blízkosti mu musíš strčiť ruku až po rameno do tlamy, chytiť ho za žalúdok a jednoducho ho vyfutrovať.
Čo je potrebné urobiť, ak stretneš medveďa?
Netreba urobiť Nič. Medveď urobí všetko za teba.
[…] Jak se chovat při setkání s medvědem? Buďte připraveni! […]
Ak kempujeme, tak jedlo máme uskladnené v aute. : Před tím v Yellowstonu varují. Má se pověsit nebo dát do „medvědotěsných“ kontejnerů, které jsou na tábořištích.
Ono to bude asi stále záležať od situácie, ak stretnete mladého medveďa, ktorý o vás stále javí záujem a nechce ustúpiť, sprej môže dobre poslúžiť, no vodiaca medvedica, ktorá si bude brániť potomstvo, to bdue asi o inom už … našiel som nejakú kanadskú štúdiu, tam mali 92% úspešnosť so sprejom tak to je slušné, no reálne ak sa k tomu pridá stres, málokto ho dokáže správne použiť a hlavne včas … osobne nosím, mám Sabre ale u nás stojí nejakých 80 eur čo je celkom dosť, potom som ale našiel iné spreje za polovicu na https://www.sprejnamedveda.sk/ , nejaké slovenskej výroby a majú aj viac účinnej látky ako tie Sabre z usa … no či by som ho v tom momente pri strete stihol vôbec vytiahnuť z puzdra a ešte to nenamieriť na seba, ťažko povedať 😀
Téma měsíce: Za sněhem do Skicircus Saalbach
Skicircus Saalbach Hinterglemm Leogang Fieberbrunn: lyžování a freeride snů v obří lyžařské areně v srdci Alp
FIS Alpine World Ski Championships Saalbach 2025: jedinečná podívaná na MS v alpském lyžování v Salcbursku
Zimní dovolená ve Skicircus Saalbach Hinterglemm Leogang Fieberbrunn: Zábava pro celou rodinu
Rady k vybavení
V suchu i za deště. Správná impregnace pohorek
Nejlepší trekové boty a pohorky 2024: výběr testerů Světa outdooru
Jak vybrat nepromokavou bundu?
Knižní tipy
Snow Film Fest 2024: adrenalin, humor, i dojetí na plátnech kin
E-BOOK 1. POMOC NA HORÁCH: zdarma ke stažení
Zajímavé vybavení
ORTLIEB Duffle RG
Vodotěsná cestovní brašna se systémem popruhů na záda. Různé barvy, objem 49 – 89 litrů.
Forclaz merino tričko MT900
Bezešvé provedení, odolnější látka na ramenech a bedrech
8B+ BRAD
Brad Pitt mezi lezeckými pytlíky.
Forclaz nafukovací karimatka MT900
Izolující karimatka (R 5,4) vážící 630 g s hloubkou 9cm
Zajímavé túry
Velký Choč s výhledem na čtyři národní parky Slovenska
Hayduke trail: kaňony a pouštěmi na jihozápadě USA
Główny Szlak Beskidzki – polský trail mezi Českou a Ukrajinskou hranicí
Další zajímavosti
Podzimní kolekce značky Columbia nabízí funkční technologie pro pohodové outdoorové zážitky
Poručíme větru, dešti… sněhu? Nová kolekce od Sensoru krotí všechny živly
Barefoot obuv: Do přírody i na horské výšlapy