Ľahký trek v okolí Kathmandu (Nepál)

Miestna cestovka v Kathmandu nám doporučila trek cez národný park Shivapuri do dedinky Chisapani a potom do Nagarkotu. Celý trek trval 3 dni, z toho dva dni sme putovali s manželkou po svojich a tretí deň sme sa nechali odviezť z miesta, kde sme trek končili. Celkovo sme nachodili za dva dni okolo 36 km s celkovým prevýšením asi 1800 m.

Mali so sebou miestneho sprievodcu, ktorý nám pomáhal s orientáciou, keďže značky, aké poznáme z našich hôr by ste v Nepále hľadali len veľmi ťažko. Ono vôbec značky by ste hľadali veľmi ťažko.

A tak sa koncom októbra a za krásneho počasia (asi 22 stupňov), vydávame z Kathmandu, ktoré samotné leží vo výške 1 333 m nad morom do dedinky Sundarijal (1 410 m), ktorá je od Kathmandu vzdialená len 25 km a kde začína naše putovanie cez národný park Shivapuri. Cestou džípom predmestiami Kathmandu zastavujeme kvôli demonštrácii miestnych ľavicových skupín. Nikoho nepúšťajú a náš šofér vybieha zistiť, čo sa deje. O chvíľu už ideme okolo horiacich pneumatík, ale nič vážneho to nebolo. Akurát si hovoríme, či u nás nebude komentár, že v Nepále je občianska vojna.

Cesta je veľmi príjemná, celkovo je Nepál veľmi upravená a príjemná krajina. Ako všade v týchto oblastiach sa strieda bieda s modernými budovami.

Prichádzame do dedinky Sundarijal, nakupujeme si vodu, nejaké sušienky a vyrážame. Prvá časť cesty vedie cez obydlia a po schodoch prudko hore. Prekonávame snáď 1000 schodov, kým dôjdeme ku faktickému vstupu do parku, ktorý kontroluje armáda. Ako je v týchto krajoch samozrejmosťou, domáci neplatia nič alebo len smiešnu čiastku, turisti platia ohromné čiastky. No, aby sme zase neboli príliš prísni, 250 nepálskych rupií nie je zase nejaká čiastka, ktorá by človeka zruinovala. 100 nepálskych rupíí je v prepočte asi 33 Kč, takže všetko Vám tam príde veľmi lacné, ale aj tak si myslíme, že EU by to zakázala.

Cestou stretávame veľa ľudí s batohmi a košíkmi, keďže dnes je sviatok bratov a sestier a hneď pár metrov po vstupe do parku je piknikové miesto. My však stúpame po schodoch ďalej a míňame jednu dedinku za druhou. Skôr je to zhluk domov, ktoré máte pocit, že každú chvíľu spadnú, ale ľudia sú tam veľmi príjemní. A skoro v každom väčšom dome na trase je aj nejaké to občerstvenie.

Cesta vedie stále do kopca po nekonečných schodoch, cez aleje stromov a marihuany, ktorá rastie priamo pri chodníku. Stále sme si nezvykli na to, že aj v týchto výškach je ešte veľmi teplo a rastie tu vegetácia. Skôr máme v batohu všetko pripravené na mráz a zimu. Cestou oproti stretávame celé rodiny, keďže toto je najrýchlejšia skratka z okolitých vrchov do Kathmandu. Výhľady sú zatiaľ skôr na Kathmandu Valley, ktoré je tak ako po väčšinu času zahalené v opare a smogu.

Prašná cesta trvá asi 4 hodiny, kým dôjdete na vrchol kopca v lese, ktorý meria 2 400 m. Odtiaľ schádzate dole opäť cez stanovište armády. Pred Vami sa otvárajú krásne scenérie Langhtang Himalájí, s hlavným vrcholom Langhtang Lirung 7 226 m, Limpo Ghyang 7 083m a Dorje Lakhpa s 6 387m. Naľavo ešte vidíme Ganesh Himaláje a úplne vľavo vidíme Manaslu, ktoré má 8 168 m. Aj keď je pod mrakom, vždy sa nejaké mraky rozídu a my môžeme sledovať úchvatnosť veľhôr.

Posledný úsek prekonávame do mierneho kopca, kde sa už črtajú hotely miestečka zvaného Chisapani. Ešte nevyhnutné stanovište armády, ktorá sídli na kopci nad Chisapani (paradoxne je to ten najlepší bod na fotenie v širokom okolí, ale obávam sa, že asi by som sa tam nedostal).

Dedinka Chisapani, ktorá leží vo výške 2 194 m nad morom, je dedinkou, ktorá bola vystavaná presne len kvôli turistom. Buď tu končí trojdenný trek, ako je ten náš, alebo tu končí 10dňový alebo 14dňový trek práve Langhtamng Himalájami. Hotelíky sú rôznej cenovej kategórie, my sa ubytovávame v pravdepodobne najlacnejšom hotelíku a podľa toho aj vyzerá. Síce je tu teplá voda, sprcha , ale je tu dosť chladno kvôli nedoliehajúcim dverám a chýba svetlo, takže svietime sviečkou. Ešteže máme spacáky a čapice. Okrem toho sa dá spať pod stanom, priamo pod našim hotelom je plocha na stanovanie, kde sa za chvíľu ubytuje asi 10 trekárov spolu so svojimi nosičmi a budú robiť bordel až do polnoci. Končil im totiž práve v Chisapani trek.

Ešteže našu kvalitu hotela 5tej triedy bez hviezdičky vyvažuje skvelá kuchyňa miestneho šéfa. Objednávame si momo – pirohy plnené najčastejšie zeleninou, ale tu ich robia aj s mletým mäsom. Sú vynikajúce, ako aj pivo, ktoré si dávame.

Večer je nádherný, slnko tu zapadá pred 18,00, takže okolo pol ôsmej už vidíme na nebi obrovské množstvo hviezd a Mliečnu dráhu. Kedže sme na inej časti zemegule než u nás, márne hľadáme Veľký a Malý voz. Ale je to nádherné.

Bohužiaľ noc ma zastihuje v nepríjemných črevných problémoch, takže celé minúty trávim na toalete. Ráno som už dosť vyčerpaný, ale východ slnka, ktorý na krásnej čistej oblohe sľubuje zážitok, si predsa nesmiem nechať ujsť.

A vskutku, niečo úchvatného. Prvé lúče slnka sa dotýkajú okolitých kopcov a je to fascinujúce divadlo. Fotím, ako je to zvykom v Nepále a Indii zo strechy hotela, kde sa so mnou tiesnia ďalší nadšenci. Na moje prekvapenie je tu teplo – okolo 10 stupňov. Tak sa pýtam nášho sprievodcu, či tu býva zima. On mi odvetí, že keď je tu najväčšia zima, tak tu sú aj mínus dva stupne …

Po raňajkách vyrážame na dlhšiu časť nášho treku – 25 km dlhé putovanie do strediska Nagarkot (1 984 m), ktoré leží len 24 km od Kathmandu. Cesta je podľa mapy veľmi príjemná, dá sa na nej jazdiť aj s bicyklom, takže neočakávame nejaké problémy. Je síce pravda, že momentálne mi nie je najlepšie, ale verím, že nejak to zvládnem.

Prvá časť cesty vedie skoro po rovine prašnými a kamenistými cestami (dá sa prejsť aj na bicykloch), stále vidíte časť Langhtang Himalájí a hlavne rýžové polia, ktoré sa otvárajú všade okolo Vás. Celý čas sa pohybujete vo výškach od 2,000 do 2,300 m nad morom.

Opäť máme nádherné počasie,slnko ale praží ešte viac než predošlý deň, takže máme čo robiť, aby sme s vodou, ktorú sme si kúpili v Chisapani, vydržali až do prvej dedinky Jhule, ktorá je už mimo parku Shivapuri.

Po asi 3,5 hodinách chôdze sa dostávame na okraj parku, odkiaľ už vidno Nagarkot, ale keďže k nemu nevedie priama cesta, tak to bude ešte chvíľu trvať. Od kraja národného parku schádzame prudko dole, do dedinky Sanokaule, kde už je aj možnosť prespania v „hoteli“ a zároveň fotím jeden z najkrajších záberov ľudí na mojej ceste. Na zápraží obchodíku, kde si kupujeme Colu sedí starší pán v modrom, a ostro kontrastuje so špinou a zaostalosťou miesta. Fotka je skutočne nádherná a len sa modlím, aby aj vydržala vo fotobanke. Vydržala.

Pokračujeme po poľných a prašných cestách, kde stretávame miestne deti, ktoré idú práve zo školy, skoro všetky v slušivých školských uniformách (veríme, že pozostatok nadvlády Britov na tomto území). Každý nás zdraví obligátnym pozdravom Namaste a odpovedáme presne tak ako oni. Naučili sme už vyslovovať pozdrav tak ako aj miestni – to znamená Namastééé.

Prechádzame jednu dedinku za druhou, slnko stále nemilosrdne páli a po ďalších 4 hodinách sa dostávame do Nagarkotu. Záverečná časť cesty vedie opäť do kopca a my máme chuť zastaviť miestny „gruzovik“, ktorý vezie nejaké deti a tovar, ale nemáme na to odvahu.

Už z diaľky vidíme hotel, v ktorom budeme dnes spať a ktorý má príznačný názov Hotel View Point. Ale dostaneme sa k nemu až po ďalších 20 minútach, keďže k nemu priama cesta nevedie a my musíme obchádzať skoro celý Nagarkot.

Ale výhľad na okolité kopce je úžasný. Zľava doprava postupne vidíme – Annapurna range (aj keď len veľmi veľmi ďaleko), Manaslu, Ganesh Himalaje, Langhtang Himalaje (kdesi v diaľke aj Sisha Pangma s 8013m) a potom už aj Himaláje, kde tušíme Mt. Everest, ktorý ale odtiaľ nevidno. Nádherný polkruhový pohľad. Na druhej strane zase okolité menšie hory a údolia, takže si tu viete predstaviť stráviť aj niekoľko dní. Už sa tešíme na ráno.

Večera je opäť výborná a lacná. Izba s výhľadom na celé Himaláje, teplá voda, poriadne postele – čo viac si môžeme priať. Veď sme za ten hotel zaplatili aj nekresťanskú sumu – až 30 USD … Jediná nevýhoda je, že máte len jednu veľkú perinu a tak o ňu musíte celú noc bojovať so svojou drahou polovičkou.

Ráno je opäť krásne a fotky sú aj napriek smogu a oparu dobré. Okolo celého Nagarkotu lietajú orly. Je ich tu snáď 20 a tak sa snažím nejakého zachytiť napozadí hôr. Fotím a čakám takto asi hodinku, než sa mi podarí pár orlov takto nafotiť.

Po 9,00 vyrážame už autom smerom na Bakthapur, čo je jedno z troch kráľovských miest (okrem Kathmandu a Patny). Takisto ako aj v Kathmandu, má svoj stred mesta – Durbar Square, kde sa nachádzajú paláce a chrámy. Podľa nás je tu ešte krajšie ako v Kathmandu a to hlavne z toho dôvodu, že stred mesta je uzatvorený pre dopravu, takže sa relatívne kľudne môžete po historických pamiatkach prechádzať.

Samozrejme ako všade, aj tu máte armádu otravovačov, ktorý Vám ponúkajú svoje sprievodcovské služby, vábia vás do predajní, aby vám ukázali vznik mandaly, výrobu krčahov, ale po skúsenostiach z Indie už vieme, ako na nich. Jednoducho ich ignorovať.

Trek skončil v Kathmandu, odkiaľ sme vyrážali a boli sme s týmto mini trekom nadšení. Aj so službami sprievodcu Arjuna, ktorý nám cestou rozprával o Nepále, o politickej situácii a ako vplýva na turistický priemysel, o kaste nedotknuteľných, ktorá žije práve v rezervácii Shivapuri, o Ghurkoch a ich úlohe v Britskej armáde. Skutočne bol sprievodca, akého by me si predstavovali.

Čo povedať na záver – tento trek je určený pre ľudí, ktorí sa vyberú do Nepálu na kratší výlet (napríklad prídu do Kathmandu len na pár dní cestou z Indie, tak ako my), nechcú ísť dlhý a náročný trek do vysokých výšok, ale chcú si vychutnať pohľady na Himaláje a miestne dedinky.

Pár doporučení pre trekárov, ktorí by chceli tento trek vyskúšať:

–určite si najmite miestneho sprievodcu, ktorý pozná dobre okolie. Cesta je dosť zle značená a neviem, či všetci miestni presne vedia, kadiaľ ide. Okrem toho sprievodca je často aj nosičom, takže kľudne mu môžete zveriť svoj batoh a cestovať naľahko. Robia to tak skoro všetci turisti. Uvedomte si, že idete vo výškach nad 2000 m a aj keď je tam teplo, vysoká vlhkosť a nadmorská výška robia predsa len svoje.

–v Chisapani a v Nagarkote nešetrite na ubytovaní – radšej si priplaťte za lepšiu izbu, nestojí to veľa, ale veľmi to pomôže.

–doporučujeme vziať si trek na viac dní – pohľady na Himaláje sú skvelé a okolie je skutočne nádherné. Možno by stálo za to ostať jeden – dva dni v Nagarkote a oddýchnuť si od rušného života v Kathmandu.Je tam veľa hotelov, ktoré majú dobré služby.

–ceny jedál a ubytovania sú pre nás veľmi príjemné – jedlo od 30 nepálskych rupií a ubytovanie už od 15 USD

–ak už budete v Nepále a budete sa chystať napríklad do Darjeelingu a Sikkimu, nakúpte si v Nepále mapy, ktoré tu majú skvelé, pretože v Indii mapy nekúpite

Veríme, že aj týmto pomôžeme spropagovať túto nádhernú krajinu, ktorá nás láka k ceste naspäť. Určite sa tam vrátime.