Slovenského lezce Jána Smoleně můžete občas potkat na lezeckých stěnách v Česku nebo častěji na věžích v Adršpachu. Povídali jsme si o poslední expedici do Patagonie i dalších lezeckých plánech.
Lezeš bouldery, skály, písky, big wally, občas závodíš. Takto široce zaměřených lezců až tak moc není. Je něco co tě baví více, nebo to je opravdu rovným dílem?
Rovným dielom to určite nie je. Najviac ma baví lezenie na pieskoch, potom veľké steny a bouldering. Bývam neďaleko Adršpachu, takže piesky mám za barákom a trávim tam najviac svojho lezeckého času. Veľké steny ma lákajú stále viac a viac, ale veľa projektov stroskotá na parťákovi, alebo počasí. Skúsil som aj klasické zimné lezenie, ale to ma moc neoslovilo. Asi pre tú večnú zimu na štandoch a drkotanie zubami.
V letošním roce jste byli lézt v Patagonii, s kým jsi tam byl a s jakým cílem jste tam jeli a jak se dařilo?
V Patagónii som bol s Mišom Sabovčíkom a Stanom Filkorom. Boli sme tam prvý krát, takže to bola pre nás veľká neznáma. Išli sme tam so smelým plánom na prvovýstup, ale ten nakoniec nedopadol. Vybrali sme zlý cieľ a ten nás stál veľa času. V Patagónii treba šetriť každým pekným dňom, čo sa naskytne, lebo ďalší už prísť nemusí. Prvovýstup síce nedopadol, ale vyliezli sme na krásny vrchol Aguja Poincenot klasickou cestou Whillans-Cochrane 550 m, 70° M4.
Ale lezli jste i na Cerro Torre, ne?
Áno, posledné dni sme stihli ešte to Cerro Torre, čo bol môj asi najväčší lezecký sen, aký som kedy mal! Cesta Ragni 600 m, 90° M4 na Cerro Torre je určite najkrajšia zimná cesta akú som kedy liezol. Podľa mňa ozajstný alpinizmus! Dva dni nástup pod stenu ťažkým terénom, celá cesta vážne a nebezpečné lezenie, žiaden signál, žiadna horská služba, žiaden vrtuľník a stále sa bojíte rýchlej zmeny počasia! Presne tak si predstavujem dobrodružstvo. O dva mesiace neskôr som liezol v Chamonix na Petit Dru cestu North Couloir-Direct M8/WI6, ktorá je tabuľkovo oveľa ťažšia, ale také dobrodružstvo to nebolo…
Lezl jsi v mnoha zemích světa – kromě zmíněné Jižní Ameriky takřka všude od Egypta po Grónsko. Je ti bližší spíše lezení v teple nebo v chladných horách? Kde se ti nejvíce líbilo a kam by ses rád vrátil?
Mám rád chladnejšie podnebie, ale pred snehom a zimou radšej uprednostním slnko a skalu. Najradšej mám jeseň. Pri istení už treba teplú bundu a čiapku, ale na lezenie stačí tričko, prsty sa tak nepotia a skala krásne drží. Taká suchá jeseň niekde v Teplických skalách, alebo niekde inde na pieskoch je dokonalá. Najviac mi asi učarovalo Grónsko. Bol som tam už dva krát a dúfam že sa tam ešte niekedy dostanem. Je tam neskutočný potenciál na lezenie, krásne scenérie, divoká príroda, super rybačka, žiadny turisti, božské ticho a kľud.
Kterého ze svých výstupů si ceníš nejvíc?
Fúú, to je ťažká otázka. Niekedy človek vylezie boulder ktorý má pár metrov a zažije väčšiu radosť ako v horách na vrchole nejakého štítu… Vážim si každú cestu. Je jedno či to je boulder, prvovýstup vo veľkej stene, alebo len opakovanie nejakej starej hákovačky. V každej vylezenej ceste som zažil veci na ktoré nikdy nezabudnem. Je krásne potom doma v bezpečí spomínať na to, ako sme hladní a unavení klepali v bivaku kosu, liezli kolmí sneh bez istenia, alebo sa jednoducho posrali v šestke, čo borci vyliezli pred šesťdesiatimi rokmi v papučkách a s konopným lanom okolo hrude. Mozog vytesní zlé spomienky a ostanú len tie dobré, pre ktoré to asi všetko robíme. Podľa mňa najkrajšie lezecké dielo, ktorého som sa zúčastnil je prvovýstup Zachovajte paniku, prosím! 8 UIAA, 1270 m v panenskej SZ stene Ulamertorsuaq s Tomášom Brtom a Vladom Linekom v Grónsku. Našli sme veľkú panenskú stenu, v nej vybrali ten najlepší smer a vyliezli voľne. To človek nezažije každý deň…
Jaké jsou tvé další plány? Prý chcete zkusit nějakou zajímavou novou cestu v Alpách – kdy, s kým a kudy?
Áno, chcel by som vyliezť novú cestu v SV stene Piz Badile. Zatiaľ to je ale len nápad, ktorý nosím už pár rokov v hlave. Už sme tam boli v roku 2011 s Tomášom Brtom a všetko to skončilo pár metrov od nástupu. Stáli sme pred obrovskou trhlinou a neboli sme schopný ju prekonať. Tento rok tam idem s Tomášom Stejskalom, ktorý mi akurát včera volal že si v Tepliciach pri lezení natrhol pútko na prste, takže nevie, ako to s ním bude. Mám radšej postupnosť, vyliezť a potom písať… Ak to dopadne, tak dám vedieť.
Lezecké sny Jána Smoleně podporují Climbing Technology, Tilak, Tendon, Metolius, Travellunch, Esbit a Sherpa Food.
