Shivapuri – trek národním parkem u hlavního města Kathmandú

První den – cesta do Chisapani

Prichádzame do dedinky Sundarijal, nakupujeme si vodu, nejaké sušienky a vyrážame. Prvá časť cesty vedie cez obydlia a po schodoch prudko hore. Prekonávame snáď 1000 schodov, kým dôjdeme ku faktickému vstupu do parku, ktorý kontroluje armáda. Ako je v týchto krajoch samozrejmosťou, domáci neplatia nič alebo len smiešnu čiastku, turisti platia ohromné čiastky. No, aby sme zase neboli príliš prísni, 250 nepálskych rupií nie je zase nejaká čiastka, ktorá by človeka zruinovala. 100 nepálskych rupíí je v prepočte asi 33 Kč, takže všetko Vám tam príde veľmi lacné.

Cestou stretávame veľa ľudí s batohmi a košíkmi, keďže dnes je sviatok bratov a sestier a hneď pár metrov po vstupe do parku je piknikové miesto. My však stúpame po schodoch ďalej a míňame jednu dedinku za druhou. Skôr je to zhluk domov, ktoré máte pocit, že každú chvíľu spadnú, ale ľudia sú tam veľmi príjemní. A skoro v každom väčšom dome na trase je aj nejaké to občerstvenie.

Cesta vedie stále do kopca po nekonečných schodoch, cez aleje stromov a marihuany, ktorá rastie priamo pri chodníku. Stále sme si nezvykli na to, že aj v týchto výškach je ešte veľmi teplo a rastie tu vegetácia. Skôr máme v batohu všetko pripravené na mráz a zimu. Cestou oproti stretávame celé rodiny, keďže toto je najrýchlejšia skratka z okolitých vrchov do Kathmandu. Výhľady sú zatiaľ skôr na Kathmandu Valley, ktoré je tak ako po väčšinu času zahalené v opare a smogu.

Prašná cesta trvá asi 4 hodiny, kým dôjdete na vrchol kopca v lese, ktorý meria 2 400 m. Odtiaľ schádzate dole opäť cez stanovište armády. Pred Vami sa otvárajú krásne scenérie Langhtang Himalájí, s hlavným vrcholom Langhtang Lirung 7 226 m, Limpo Ghyang 7 083m a Dorje Lakhpa s 6 387m. Naľavo ešte vidíme Ganesh Himaláje a úplne vľavo vidíme Manaslu, ktoré má 8 168 m. Aj keď je pod mrakom, vždy sa nejaké mraky rozídu a my môžeme sledovať úchvatnosť veľhôr.

Posledný úsek prekonávame do mierneho kopca, kde sa už črtajú hotely miestečka zvaného Chisapani. Ešte nevyhnutné stanovište armády, ktorá sídli na kopci nad Chisapani (paradoxne je to ten najlepší bod na fotenie v širokom okolí, ale obávam sa, že asi by som sa tam nedostal).

Zelene polia pod Chisapani

Dedinka Chisapani, ktorá leží vo výške 2 194 m nad morom, je dedinkou, ktorá bola vystavaná presne len kvôli turistom. Buď tu končí trojdenný trek, ako je ten náš, alebo tu končí 10dňový alebo 14dňový trek práve Langhtamng Himalájami. Hotelíky sú rôznej cenovej kategórie, my sa ubytovávame v pravdepodobne najlacnejšom hotelíku a podľa toho aj vyzerá. Síce je tu teplá voda, sprcha , ale je tu dosť chladno kvôli nedoliehajúcim dverám a chýba svetlo, takže svietime sviečkou. Ešteže máme spacáky a čapice. Okrem toho sa dá spať pod stanom, priamo pod našim hotelom je plocha na stanovanie.

Ešteže našu kvalitu hotela 5tej triedy bez hviezdičky vyvažuje skvelá kuchyňa miestneho šéfa. Objednávame si momo – pirohy plnené najčastejšie zeleninou, ale tu ich robia aj s mletým mäsom. Sú vynikajúce, ako aj pivo, ktoré si dávame.

Prvé lúče slnka sa dotýkajú okolitých kopcov a je to fascinujúce divadlo. Fotím, ako je to zvykom v Nepále a Indii zo strechy hotela, kde sa so mnou tiesnia ďalší nadšenci. Na moje prekvapenie je tu teplo – okolo 10 stupňov. Tak sa pýtam nášho sprievodcu, či tu býva zima. On mi odvetí, že keď je tu najväčšia zima, tak tu sú aj mínus dva stupne…

Cesta do Nagarkotu

Po raňajkách vyrážame na dlhšiu časť nášho treku – 25 km dlhé putovanie do strediska Nagarkot (1 984 m), ktoré leží len 24 km od Kathmandu. Cesta je podľa mapy veľmi príjemná, dá sa na nej jazdiť aj s bicyklom, takže neočakávame nejaké problémy. Je síce pravda, že momentálne mi nie je najlepšie, ale verím, že nejak to zvládnem.

Prvá časť cesty vedie skoro po rovine prašnými a kamenistými cestami (dá sa prejsť aj na bicykloch), stále vidíte časť Langhtang Himalájí a hlavne rýžové polia, ktoré sa otvárajú všade okolo Vás. Celý čas sa pohybujete vo výškach od 2,000 do 2,300 m nad morom. Máme čo robiť, aby sme s vodou, ktorú sme si kúpili v Chisapani, vydržali až do prvej dedinky Jhule, ktorá je už mimo parku Shivapuri.

Ryza, susena na ceste z Nagarkotu

Po asi 3,5 hodinách chôdze sa dostávame na okraj parku, odkiaľ už vidno Nagarkot, ale keďže k nemu nevedie priama cesta, tak to bude ešte chvíľu trvať. Od kraja národného parku schádzame prudko dole, do dedinky Sanokaule, kde už je aj možnosť prespania v „hoteli“ a zároveň fotím jeden z najkrajších záberov ľudí na mojej ceste. Na zápraží obchodíku, kde si kupujeme Colu sedí starší pán v modrom, a ostro kontrastuje so špinou a zaostalosťou miesta.

Pokračujeme po poľných a prašných cestách, kde stretávame miestne deti. Naučili sme už vyslovovať pozdrav tak ako aj miestni – to znamená Namastééé.

Prechádzame jednu dedinku za druhou, slnko stále nemilosrdne páli a po ďalších 4 hodinách sa dostávame do Nagarkotu. Záverečná časť cesty vedie opäť do kopca a my máme chuť zastaviť miestny „gruzovik“, ktorý vezie nejaké deti a tovar, ale nemáme na to odvahu.

Už z diaľky vidíme hotel, v ktorom budeme dnes spať a ktorý má príznačný názov Hotel View Point. Ale dostaneme sa k nemu až po ďalších 20 minútach, keďže k nemu priama cesta nevedie a my musíme obchádzať skoro celý Nagarkot.

Nagarkot view point

Ale výhľad na okolité kopce je úžasný. Zľava doprava postupne vidíme – Annapurna range (aj keď len veľmi veľmi ďaleko), Manaslu, Ganesh Himalaje, Langhtang Himalaje (kdesi v diaľke aj Sisha Pangma s 8013m) a potom už aj Himaláje, kde tušíme Mt. Everest, ktorý ale odtiaľ nevidno. Nádherný polkruhový pohľad. Na druhej strane zase okolité menšie hory a údolia, takže si tu viete predstaviť stráviť aj niekoľko dní.

Večera je opäť výborná a lacná. Izba s výhľadom na celé Himaláje, teplá voda, poriadne postele – čo viac si môžeme priať. Veď sme za ten hotel zaplatili aj nekresťanskú sumu – až 30 USD.

Po 9,00 vyrážame už autom smerom na Bakthapur, čo je jedno z troch kráľovských miest (okrem Kathmandu a Patny). Trek skončil v Kathmandu, odkiaľ sme vyrážali a boli sme s týmto mini trekom nadšení. Aj so službami sprievodcu Arjuna, ktorý nám cestou rozprával o Nepále, o politickej situácii a ako vplýva na turistický priemysel, o kaste nedotknuteľných, ktorá žije práve v rezervácii Shivapuri, o Ghurkoch a ich úlohe v Britskej armáde.

Pár doporučení pre trekárov, ktorí by chceli tento trek vyskúšať:

– určite si najmite miestneho sprievodcu, ktorý pozná dobre okolie. Cesta je dosť zle značená a neviem, či všetci miestni presne vedia, kadiaľ ide. Okrem toho sprievodca je často aj nosičom, takže kľudne mu môžete zveriť svoj batoh a cestovať naľahko. Robia to tak skoro všetci turisti. Uvedomte si, že idete vo výškach nad 2000 m a aj keď je tam teplo, vysoká vlhkosť a nadmorská výška robia predsa len svoje.

– v Chisapani a v Nagarkote nešetrite na ubytovaní – radšej si priplaťte za lepšiu izbu, nestojí to veľa, ale veľmi to pomôže.

– doporučujeme vziať si trek na viac dní – pohľady na Himaláje sú skvelé a okolie je skutočne nádherné. Možno by stálo za to ostať jeden – dva dni v Nagarkote a oddýchnuť si od rušného života v Kathmandu.Je tam veľa hotelov, ktoré majú dobré služby.

– ceny jedál a ubytovania sú pre nás veľmi príjemné – jedlo od 30 nepálskych rupií a ubytovanie už od 15 USD

– ak už budete v Nepále a budete sa chystať napríklad do Darjeelingu a Sikkimu, nakúpte si v Nepále mapy, ktoré tu majú skvelé, pretože v Indii mapy nekúpite

– v Chisapani a v Nagarkote nešetrite na ubytovaní – radšej si priplaťte za lepšiu izbu, nestojí to veľa, ale veľmi to pomôže.

– ceny jedál a ubytovania sú pre nás veľmi príjemné – jedlo od 30 nepálskych rupií a ubytovanie už od 15 USD

Trekové vybavení

Sundarijal